Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Lučenec patrí medzi klimaticky najteplejšie a najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná ročná teplota sa zvýšila o viac ako jeden stupeň Celzia, pričom v lete ide o nárast o 2,5 stupňa Celzia.
Autor TASR
Lučenec 28. septembra (TASR) - Po Starej Turej má už aj mesto Lučenec k dispozícii svoj Klimasken, ktorý sumarizuje lokálne dáta a konkrétne odporúčania v oblasti horúčav, vody, zelene, energetiky, budov či odpadov. Analýza v centre Novohradu poukazuje na rastúcu záťaž horúčavami i na dôležitú úlohu zelene a vody pri ochladzovaní mesta. TASR o tom informovala Daniela Piršelová, hovorkyňa a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy z Únie miest Slovenska (ÚMS), ktorá projekt Klimasken 2.0 zastrešuje.
Lučenec patrí medzi klimaticky najteplejšie a najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná ročná teplota sa zvýšila o viac ako jeden stupeň Celzia, pričom v lete ide o nárast o 2,5 stupňa Celzia. Počet tropických dní vzrástol zo 14 na 21. Teplotná snímka mesta na základe výsledkov Klimaskenu zároveň ukazuje intenzívnejšie prehrievanie zastavaného územia.
„Klimasken nám prináša konkrétne dáta o našom meste a pomáha nám lepšie vidieť, kde potrebujeme sústrediť pozornosť. Pre Lučenec je dôležité, aby sme pri ďalšom plánovaní dokázali prepájať ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľov s kvalitným verejným priestorom, zeleňou, vodou či energeticky úspornejšími budovami. Takéto dáta sú pre nás dôležitým podkladom pri určovaní priorít a príprave ďalších opatrení,“ skonštatovala primátorka Lučenca Alexandra Pivková.
Klimatická analýza Lučenca tiež ukázala, že hoci ročný úhrn zrážok sa zmenil len minimálne, leto je suchšie a vody v území nie je dostatok. Odporúčania pre samosprávu preto smerujú aj k lepšiemu zadržiavaniu a vsakovaniu dažďovej vody a ďalšiemu rozvoju zelenej a modrej infraštruktúry.
„V Lučenci vidíme rastúcu záťaž horúčavami, ale zároveň aj to, akú dôležitú úlohu pri ochladzovaní mesta a hospodárení s vodou zohráva zeleň. Zmyslom hodnotenia Klimaskenu nie je iba pomenovať riziká, ale ukázať, kde a akými opatreniami môže mesto svoju odolnosť postupne zvyšovať,“ uviedla expertka ÚMS pre adaptáciu na klimatickú zmenu a spoluautorka nástroja Klimasken Zuzana Hudeková.
Klimasken Lučencu prináša aj podrobnejší pohľad na energetiku. Vykurovanie v meste je založené predovšetkým na zemnom plyne, spomedzi obnoviteľných zdrojov energie je využívaná najmä výroba elektriny z fotovoltiky. Analýza upozorňuje, že s otepľovaním bude rásť potreba letného chladenia budov, odporúčaním je preto pokračovať s obnovou objektov s dôrazom na energeticky najnáročnejšie mestské objekty. Klimatický štítok Lučenca ukazuje, že obnoviteľné zdroje dnes predstavujú 1,1 percenta energie vo verejných budovách v správe mesta.
„Energetické dáta dávajú mestu možnosť rozhodovať sa presnejšie. Dôležité je vedieť, ktoré budovy spotrebujú najviac energie, kde má obnova najväčší efekt a následne výsledky investícií aj vyhodnocovať. Systematický energetický manažment tak môže mestu pomôcť znižovať spotrebu a prevádzkové náklady a zároveň lepšie plánovať ďalšie investície do budov a energetiky,“ uviedla poradkyňa ÚMS pre energetiku Martina Repíková.
Lučenec patrí medzi klimaticky najteplejšie a najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná ročná teplota sa zvýšila o viac ako jeden stupeň Celzia, pričom v lete ide o nárast o 2,5 stupňa Celzia. Počet tropických dní vzrástol zo 14 na 21. Teplotná snímka mesta na základe výsledkov Klimaskenu zároveň ukazuje intenzívnejšie prehrievanie zastavaného územia.
„Klimasken nám prináša konkrétne dáta o našom meste a pomáha nám lepšie vidieť, kde potrebujeme sústrediť pozornosť. Pre Lučenec je dôležité, aby sme pri ďalšom plánovaní dokázali prepájať ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľov s kvalitným verejným priestorom, zeleňou, vodou či energeticky úspornejšími budovami. Takéto dáta sú pre nás dôležitým podkladom pri určovaní priorít a príprave ďalších opatrení,“ skonštatovala primátorka Lučenca Alexandra Pivková.
Klimatická analýza Lučenca tiež ukázala, že hoci ročný úhrn zrážok sa zmenil len minimálne, leto je suchšie a vody v území nie je dostatok. Odporúčania pre samosprávu preto smerujú aj k lepšiemu zadržiavaniu a vsakovaniu dažďovej vody a ďalšiemu rozvoju zelenej a modrej infraštruktúry.
„V Lučenci vidíme rastúcu záťaž horúčavami, ale zároveň aj to, akú dôležitú úlohu pri ochladzovaní mesta a hospodárení s vodou zohráva zeleň. Zmyslom hodnotenia Klimaskenu nie je iba pomenovať riziká, ale ukázať, kde a akými opatreniami môže mesto svoju odolnosť postupne zvyšovať,“ uviedla expertka ÚMS pre adaptáciu na klimatickú zmenu a spoluautorka nástroja Klimasken Zuzana Hudeková.
Klimasken Lučencu prináša aj podrobnejší pohľad na energetiku. Vykurovanie v meste je založené predovšetkým na zemnom plyne, spomedzi obnoviteľných zdrojov energie je využívaná najmä výroba elektriny z fotovoltiky. Analýza upozorňuje, že s otepľovaním bude rásť potreba letného chladenia budov, odporúčaním je preto pokračovať s obnovou objektov s dôrazom na energeticky najnáročnejšie mestské objekty. Klimatický štítok Lučenca ukazuje, že obnoviteľné zdroje dnes predstavujú 1,1 percenta energie vo verejných budovách v správe mesta.
„Energetické dáta dávajú mestu možnosť rozhodovať sa presnejšie. Dôležité je vedieť, ktoré budovy spotrebujú najviac energie, kde má obnova najväčší efekt a následne výsledky investícií aj vyhodnocovať. Systematický energetický manažment tak môže mestu pomôcť znižovať spotrebu a prevádzkové náklady a zároveň lepšie plánovať ďalšie investície do budov a energetiky,“ uviedla poradkyňa ÚMS pre energetiku Martina Repíková.
