< sekcia

VIDEO: Medzi špecifiká Plaveckého krasu patria i závrty

Na snímke jeden z niekoľkých krasových závrtov (lievikovitá zníženina), patriaca medzi najväčšie s niekoľko desiatok metrov dlhým obvodom. Nachádzajú sa v blízkosti Amonovej lúky. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Závrty sú pre speleológov často aj vstupmi do jaskynných priestorov.

Bratislava/Plavecký Mikuláš 29. júla (TASR) - Návštevníci Plaveckého krasu, ktorí na spoznanie jeho zaujímavostí a špecifík využijú rovnomenný náučný chodník, objavia počas cesty aj krasové závrty. Jedny z najväčších, s obvodom dlhým niekoľko desiatok metrov, sa nachádzajú v blízkosti Amonovej lúky.

"Tieto okrúhle, resp. lievikovité zníženiny, vznikajúce postupným rozpúšťaním horniny do podzemia, predstavujú popri škrapoch a vyvieračkách typické útvary povrchového krasu,“ pripomína Alexander Lačný, anorganik Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty.



Vysvetlil, že závrty vznikajú na rovných krasových plošinách. Často vzniknú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. "Môže však dôjsť aj ku kolapsovej štruktúre, keď sa prepadne podzemný priestor,“ dodal Lačný. Prostredníctvom závrtov sa voda dostáva do podzemia, kde ústí do jaskynných priestorov, rozširuje pukliny, formuje jaskyne. "Pri veľkých závrtoch sú dobre viditeľné aj ronové ryhy, ktorými voda pri intenzívnych zrážkach prúdi do stredu závrtov a ďalej do podzemia,“ upozornil odborník.

Závrty sú pre speleológov často aj vstupmi do jaskynných priestorov. "Treba povedať, že najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v malých Karpatoch, Čachtická jaskyňa, ktorá má štyri kilometre, sa objavila práve cez takýto závrt,“ pripomenul Lačný. Ďalším známym príkladom je Ofrflané. "Ofrflaným je údajne preto, lebo vstup cez neho do jaskynného priestoru je komplikovaný, a kým sa to jaskyniarom podarilo, poriadne ho ofrflali,“ vysvetlil.