Dobrá Voda 10. januára (TASR) - Územie Slovenska postihli v hlbšej minulosti závažné a niekedy aj smrteľné zemetrasenia. Viaceré boli v oblasti Dobrej Vody a to najväčšie lokalitu postihlo pred 120 rokmi, v noci na 10. januára 1906. Zostalo napokon najsilnejším zemetrasením slovenskej histórie 20. storočia. Hĺbka ohniska bola 10 km a intenzita otrasov dosiahla ôsmy stupeň Európskej makroseizmickej stupnice, s magnitúdou 5,7.

Záchvevy s epicentrom východne od obce vzdialenej 30 km severne od Trnavy sa začali okolo polnoci a trvali niekoľko sekúnd. Boli veľmi citeľné. V priebehu deviatich mesiacov od hlavného otrasu sa vyskytlo vyše 100 menších, ľudskými zmyslami citeľných otrasov, od 10. januára do 6. septembra 1906 zaznamenali 86 citeľných záchvevov počas 63 dní.

Následkom otrasov z 10. januára sa poškodila väčšina budov, medzi nimi aj kostol, škola i továreň, kde sa prelomil štvorboký komín a otočilo ho o 45 stupňov. Otras zo 16. januára 1906 ho zase vrátil do pôvodnej polohy. Zem na mnohých miestach popraskala do hĺbky 1,5 - 2 metrov. Zemetrasenia sa v oblasti Dobrej Vody objavili aj v nasledujúcich rokoch, ale už nie v takej miere (1914, 1930, 1955). V 30. rokoch prežila obec veľké krupobitie s úplne zničenou úrodou.

Najstaršie registrované zemetrasenie bolo na území Slovenska 25. januára 1348. Najväčšie zaznamenali 28. júna 1763 v Komárne, keď epicentrálna intenzita dosiahla 8 až 9 stupňov dvanásťstupňovej Európskej makroseizmickej stupnice (EMS-98). Incident si vtedy vyžiadal 63 mŕtvych, 102 ranených, úplné zničenie 7 kostolov a 279 domov. Silné zemetrasenie postihlo 5. júna 1443 aj stredné Slovensko. Spôsobilo veľké škody v Banskej Štiavnici a Ľubietovej. V roku 1858 boli zase silné otrasy v Žiline.

Na západnom Slovensku od roku 1643 zdokumentovali vyše 30 zemetrasení, ktorých makroseizmická intenzita v epicentrálnej oblasti dosiahla 5 až 8 stupňov dvanásťstupňovej makroseizmickej stupnice. Dobrú Vodu postihli silnejšie otrasy 17. októbra 1805 a 15. júna 1815. Ďalšie zemetrasenia pred tým najväčším v oblasti tejto obce boli v rokoch 1763, 1810, 1897 a 1904.

V roku 2000 hlásili slabé zemetrasenia v trnavskej oblasti, v apríli v okolí obcí Horné Orešany a Boleráz. Sanitky a vozidlá požiarnikov zasahovali 4. mája v štyroch okresoch Trnavského kraja postihnutých 2,5-minútovým zemetrasením. Poškodené plynové potrubie vo výrobnom závode Sony spôsobilo prerušenie produkcie a evakuáciu stoviek zamestnancov. V drevárskom závode Swedwood to bolo ešte dramatickejšie, zavalilo niekoľko osôb. Aj 28. mája viacerí obyvatelia Bukovej pocítili zemetrasenie. Táto obec patrí do oblasti tektonického zlomu lokality Dobrá Voda, ktorý sa ozýva zemetrasením v nepravidelných intervaloch.

Od roku 1034 je celkovo na území Slovenska zdokumentovaný štvorciferný počet zemetrasení, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami. Je to však aj tak neúplné číslo ako dôsledok veľmi riedkej a nedostatočnej dokumentácie až do obdobia reformy miestnej správy, ktorú zaviedla Mária Terézia. Potom len v 20. storočí bolo na Slovensku zachytených viac ako 300 zemetrasení s makroseizmickými účinkami.

Územie Slovenska je charakterizované ako oblasť so strednou úrovňou zemetrasnej aktivity. Aj keď od silného incidentu pri Dobrej Vode ubehlo 120 rokov, neznamená to, že Slovensko sa stalo seizmicky pokojnou krajinou. Morfológia krajiny v alpínskej horskej reťazi Karpát je z geologického pohľadu tektonicky mladá a aktívna.

Medzi najaktívnejšie oblasti patrí práve oblasť Malých Karpát, kde v histórii zaznamenali viacero silných zemetrasení. Medzi seizmicky aktívne zóny patria aj Považie a oblasť Komárna.



Zdroje: www.obecdobravoda.eu, www.vedanadosah.cvtisr.sk, www.imeteo.sk