Bratislava 31. marca (TASR) - Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť len o 0,5 % a inflácia dosiahnuť 3,9 %. Očakávania zhoršuje aktuálny konflikt v Iráne a na Blízkom východe. Ak by trval dlhšie ako niekoľko týždňov a mal väčší negatívny vplyv na svetovú ekonomiku, vývoj SR by bol ešte horší. Ekonomika by mohla mierne klesnúť a inflácia vzrásť dlhodobo k úrovniam okolo 6 %. Vyplýva to z aktuálnej jarnej prognózy, ktorú v utorok zverejnila Národná banka Slovenska (NBS).

„Mali sme tu jednu vojnu, máme vojny dve, mali sme množstvo geopolitických problémov, problémov v ekonomike, máme tých problémov oveľa viac. V tomto medzinárodno-politickom a ekonomickom marazme odhadujeme, že naša ekonomika v tomto roku bude rásť niekde na úrovni pol percenta a inflácia sa na základe rastu cien niektorých energií vráti k hodnotám asi štyroch percent,“ priblížil v utorok na tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír.

Tento scenár je podľa neho ešte relatívne priaznivý. Je založený na predpoklade, že vojna v Iráne a v priestore Blízkeho a Stredného východu skončí relatívne rýchlo, teda v rozmedzí niekoľkých týždňov. Guvernér upozornil, že sú možné aj iné scenáre s horšími predpokladmi, teda že vojna v Iráne bude trvať dlhšie a že bude mať ničivejšie následky na technológie spojené s ťažbou, spracovaním a prepravou ropy, plynu alebo súvisiacich produktov.

„V takom prípade odhadujeme, že slovenská ekonomika by v tomto roku nerástla a inflácia by mohla atakovať úrovne okolo šesť percent. Samozrejme, takýto scenár by znamenal aj isté otrasy alebo nepriaznivé dopady na trh práce so stratou pracovných miest,“ varoval Kažimír. Pripomenul, že Slovensko je malá a otvorená ekonomika a takéto krajiny sú oveľa citlivejšie na ekonomické šoky.

Negatívny scenár NBS hovorí o možnom pokles slovenskej ekonomiky v tomto roku o 0,3 % a jej miernom oživení budúci rok o 1,1 %. Inflácia by v takom prípade tento rok zrýchlila na 5,4 % a ďalšie dva roky by sa držala nad 6 %.

Centrálna banka nechce alternatívnym scenárom strašiť, považuje však za zodpovedné pozrieť sa aj na iné možnosti a ilustrovať tak, akej miere neistoty čelíme, vysvetlil hlavný ekonóm NBS Michal Horváth. „V tom scenári očakávame, že vojna bude trvať podstatne dlhšie v priebehu tohto roku a že budú značné škody na infraštruktúre. Ceny energií zostanú na veľmi vysokej úrovni až do roku 2028. Toto bude sprevádzané vyhrotenou neistotou na finančných trhoch, ale aj v spoločnosti, v dôsledku čoho dôvera v ekonomiku bude slabšia. A samozrejme, pri takomto dlhšie trvajúcom náraste cien je možné očakávať, že aj ten prenos do ostatných cien bude silnejší,“ priblížil.

Na druhej strane, v minulosti sa podľa Horvátha ukázalo, že ekonomiky, firmy aj domácnosti dokážu byť prekvapivo odolné aj v ťažkých časoch. Je preto možné, že aj s aktuálnou krízou si budú vedieť lepšie poradiť. Je tiež možné očakávať nejakú formu pomoci zo strany štátu.

„Ale toto je veľmi náročný, veľmi zlý scenár. Ak všetko dobre pôjde a v najbližších týždňoch sa konflikt skončí, napriek tomu, že s jeho dôsledkami sa budeme zrejme vysporiadavať v priebehu zvyšku roka, ekonomika by mohla rásť zhruba pol percentným tempom. Inflácia niekde okolo 4 %, aj mzdy by mohli rásť okolo 4 % v priemere za ekonomiku, takže reálne to je na nule. Zamestnanosť stabilná, iba mierny nárast nezamestnanosti,“ doplnil hlavný ekonóm NBS.

NBS mierne zlepšila odhad tohtoročného deficitu na 4,3 % HDP

Deficit slovenských verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). V aktuálnej prognóze to predpokladá Národná banka Slovenska (NBS), ktorá tak mierne zlepšila svoj odhad 4,5 % z predchádzajúcej decembrovej predikcie. V prípade horšieho ako očakávaného vývoja zahraničnej aj domácej ekonomiky by však mohol schodok naopak vzrásť k 5 % HDP.

„Mierne zlepšujeme očakávania ohľadom vývoja verejných financií. Je to najmä dôsledkom lepšieho ako očakávaného vývoja ešte v roku 2025. Niektoré položky sa vyvíjali lepšie v rámci rozpočtu, a preto očakávame, že deficit bude v minulom roku 4,6 %, čakali sme 4,8 %, a toto sa prenáša aj do budúcnosti,“ priblížil v utorok na tlačovej konferencii hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.

V aktuálnej situácii pôsobia podľa neho na rozpočet protichodné vplyvy. „Prostredie, v ktorom nečakane zrýchľuje inflácia môže mať, a očakávame, že do istej miery bude mať priaznivý vývoj na verejné financie, čo sa týka daňových príjmov. Na druhej strane, vzhľadom na to, že máme automaticky zabudované indexácie rôznych, najmä sociálnych výdavkov, v ďalších rokoch zrýchlená inflácia znamená, že sa zvyšujú výdavky štátu,“ vysvetlil.

Zároveň upozornil, že aj napriek miernemu zlepšeniu prognózy by mali deficity verejných financií SR zostať až do roku 2028 stále nad úrovňou 4 % HDP. Z toho vyplýva, že ďalšia konsolidácia bude nevyhnutná, avizoval Horváth.

Centrálna banka pripravila okrem základného aj alternatívny horší scenár vývoja slovenskej ekonomiky, a to v dôsledku dlhšieho trvania konfliktu v Iráne a na Blízkom východe. Takýto vývoj by ovplyvnil aj verejné financie.

„Aj v tom zlom scenári čísla vzhľadom na to, aký máme základ, nevyzerajú až tak hrozivo. V základnom scenári sa pohybujeme niekde okolo úrovne 4,3 % HDP, čo sa týka deficitov na ďalšie roky, v tom zlom scenári to rastie k 5 % HDP. Sú tam protichodné vplyvy. Na jednej strane máme vplyv na strane príjmov, na druhej strane vyššie výdavky,“ priblížil ekonóm.

Tento odhad však podľa neho nepočíta s prípadnými dodatočnými opatreniami štátu na zmiernenie krízovej situácie a tie by išli nad rámec prognózovaného deficitu. „Aj toto ilustruje, že sa pohybujeme na hrane a priestor pre ďalšie výrazné plošné pomocné opatrenia nie je,“ zdôraznil Horváth.

Guvernér NBS Peter Kažimír nepochybuje o tom, že pri zhoršovaní situácie môže prísť Európska komisia (EK) a jednotlivé vlády v EÚ s ochranárskymi opatreniami. Podstatné je ale to, ako budú nastavené. „Vždy boli problémy s adresnosťou a dočasnosťou takýchto opatrení, tu sme trochu skeptickí. Bolo by fajn, keby sa podarilo pripraviť opatrenia, ktoré sú silne adresné, tým pádom lacnejšie a veľmi časovo obmedzené. Ale to je niečo, čo odporúčame celé roky a nestretáva sa to s realitou,“ doplnil.