Bratislava 4. augusta (TASR) - Klient musí mať možnosť podieľať sa na investovaní už od momentu prvej platby bez toho, aby všetky jeho peniaze išli na poplatky pre sprostredkovateľov. Vyplýva to z nového metodického usmernenia Národnej banky Slovenska (NBS) k poplatkom z cieľovej sumy, ktoré v aktuálnom blogu predstavil riaditeľ odboru dohľadu nad kapitálovým trhom NBS Peter Tkáč.

Poukázal na to, že v roku 2024 sa v centrálnej banke začali objavovať podnety od občanov, ktorí po skončení investovania po dvoch či troch rokoch zo svojich mesačných platieb nedostali takmer nič. Všetko putovalo na pokrytie poplatkov, ktorých výška sa odvíjala od cieľovej sumy pri dlhodobom sporení, často až na desiatky rokov. Hoci podľa Tkáča nešlo o rozšírený jav, predplatené poplatky si vyžiadali reakciu regulátora.

„Našou ambíciou bolo zachytiť rôzne excesy pri jednorazovo uhrádzaných poplatkoch, kde vzniká veľký nepomer medzi províziou a sumou, ktorú klient investoval. V budúcnosti by sa teda nemalo stať, že klienti splácajú najprv poplatky a až po pár mesiacoch sa dostanú k samotnému investovaniu. Neviem si predstaviť, kto z poctivých sprostredkovateľov by s týmto mohol mať problém,“ zhodnotil riaditeľ odboru.

Na príklade priblížil, ako predplatené poplatky znižujú výnosy na začiatku investície. Ak klient investuje mesačne 100 eur, na predplatený poplatok počítaný vo výške 3 % z 10-ročného obdobia, teda zo sumy 12.000 eur, zarobí pri optimistickom zhodnotení 8 % ročne za dva roky a osem mesiacov.

„Argumentom protistrany by mohlo byť, že na konci programu má klient naakumulovanú oveľa väčšiu sumu, ako bol predplatený poplatok. Áno, to je pravda, ale ak agenti chcú peniaze hneď, prečo má klient ťahať za kratší koniec a poskytovať im výhodu, na ktorú on sám musí čakať?“ spýtal sa Tkáč.

Zdôraznil, že NBS odmieta cenovú reguláciu, pretože je zástancom slobodného a konkurencieschopného trhu. Nové metodické usmernenie v tejto oblasti je preto založené na troch princípoch - investovanie od prvého eura, úplná transparentnosť pri poplatkoch a možnosť voľby medzi jednorazovým poplatkom alebo pravidelnou starostlivosťou pri poradenstve.

Agent alebo finančná inštitúcia si tak môžu stanoviť poplatky v akejkoľvek výške, pokiaľ to vedia riadne odôvodniť a neporušujú pritom zásady poctivého obchodného styku a odbornej starostlivosti. „Pri diskusiách s trhom sme sa zhodli, že najdôležitejšia zásada v tomto kontexte je transparentnosť. Klient musí byť o všetkom riadne informovaný a musí rozumieť povahe služby, ktorá mu je poskytovaná, vrátane toho, koľko stojí a aká je návratnosť uhradených poplatkov,“ vysvetlil Tkáč.

Finanční agenti majú podľa neho dve možnosti, ako pristúpiť k poplatkom. Buď poskytnú klientom jednorazovo investičné poradenstvo a jasne pritom deklarujú, že toto poradenstvo niečo stojí, napríklad aj stovky eur. Alebo sa s klientom dohodnú, že mu budú poskytovať priebežnú starostlivosť počas dohodnutého obdobia a každý rok s ním budú prehodnocovať jeho potreby či vhodnosť investície. Pri predčasnom ukončení spolupráce by sa v tom prípade mala klientovi vrátiť alikvotná časť poplatku, ktorý vopred uhradil.

„Agentom sa druhý prístup z rôznych dôvodov nepáči. Tento postoj sme očakávali, a preto predpokladáme, že väčšina z nich uprednostní jednorazové poskytnutie investičného poradenstva na začiatku. A to je presne tá poloha, v ktorej by sme trh radi videli. Vedie k vyššej transparentnosti, z ktorej benefitujú aj klienti,“ vysvetlil riaditeľ odboru.

Tento postup podľa neho otvára možnosti ozajstnej súťaže, pri ktorej sa bude dať transparentne porovnávať cena za sprostredkovanie. Zároveň odmieta argumenty, že sprostredkovatelia vďaka usmerneniu NBS nebudú mať záujem poskytovať služby v oblasti kapitálového trhu. „Myslím si pravý opak a verím, že sa nám podarí oddeliť zrno od pliev a na trhu zostanú tí, ktorí to myslia s klientmi úprimne a dobre,“ doplnil Tkáč.