Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia

J. Rotarides sa narodil pred 200 rokmi, mal blízko najmä k J. Kráľovi

Ilustračné foto. Foto: TASR – Milan Kapusta

Spolu s Jankom Kráľom podnietil Rotarides na jar roku 1848 vzburu v Honte. Chodili po dedinách a burcovali ľud proti feudálnym pánom s revolučnými veršami.

Horné Rykynčice/Bratislava 15. februára (TASR) - Rok 2022 vyhlásila Matica slovenská za Rok odkazu štúrovcov. Stalo sa tak preto, lebo práve v tomto roku uplynie dvesto rokov od narodenia viacerých významných osobností štúrovskej generácie. Jedným z nich bol aj učiteľ, kultúrny pracovník, revolucionár a národný buditeľ Ján Rotarides. Od jeho narodenia uplynie 200 rokov v utorok 15. februára.

Ján Alexander Rotarides sa narodil 15. februára 1822 v obci Horné Rykynčice neďaleko Krupiny, do učiteľskej rodiny. Evanjelickú ľudovú školu navštevoval v Dolných Príbelciach, následne sa učil v rokoch 1835 až 1838 na evanjelickej latinskej škole v Balážskych Ďarmotách a v rokoch 1838 až 1842 študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tam aj dokončil gymnázium a súčasne absolvoval filozofický kurz, ktorý bol potrebný na vykonávanie učiteľského povolania na evanjelických ľudových školách.

Na banskoštiavnickom lýceu sa zapojil do činnosti štúrovského Slovanského ústavu a priatelil sa s básnikom Andrejom Sládkovičom.
Na archívnej snímke zo 7. apríla 1948 obraz Podobizeň Andreja Sládkoviča od maliar Jozefa Božetecha Klemensa na výstave 100 rokov slovenského výtvarného umenia v Slovenskom múzeu v Bratislave.
Foto: TASR/Ladislav Roller

Po skončení štúdií sa Ján Rotarides vrátil v roku 1842 do obce Dolné Príbelce, kde sa stal učiteľom a organistom na evanjelickej ľudovej škole. Okrem učiteľského povolania sa venoval tiež ľudovýchovnej práci - zaoberal sa včelárstvom a ovocinárstvom.

Osudovým sa stalo pre Jána Rotaridesa stretnutie so štúrovským revolučným básnikom Jankom Kráľom v roku 1847. Pavol Parenička zo Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej poukázal v tejto súvislosti na to, že ich spájala nielen nevyhnutnosť sociálnych reforiem a zrušenie poddanstva, ale aj boj za národné práva Slovákov a používanie štúrovskej slovenčiny vo verejnom živote.

Spolu s Jankom Kráľom podnietil Rotarides na jar roku 1848 vzburu v Honte. Chodili po dedinách a burcovali ľud proti feudálnym pánom s revolučnými veršami: "Nad našou krajinou započalo svitať, bračekovci, poďme slobodu si pýtať!". Sedliaci pálili urbáre, od župných pánov požadovali zrušenie desiatku z viníc a v školách slobodné vyučovanie v slovenskej reči. Toto ľudové povstanie, známe ako "príbelská vzbura", bolo po piatich dňoch 30. marca 1848 potlačené. Obidvaja vodcovia skončili za buričskú činnosť najskôr vo väzení v Šahách a potom v peštianskom žalári Gebäude, vystavení krutému vypočúvaniu a mučeniu.

Janka Kráľa prepustili z väzenia 10. januára 1849, avšak Ján Rotarides v ňom zostal až do konca augusta 1849 a domov, do Dolných Príbeliec, sa vrátil 23. októbra 1849 vo veľmi zlom fyzickom i psychickom stave. Trpel vážnou duševnou chorobou, ktorú sa mu podarilo postupne prekonať a v roku 1852 nastúpil ako učiteľ na evanjelickej škole v Sudiciach v Novohradskej župe, od roku 1856 v Drienove v Hontianskej župe.

Začiatkom júna 1861 sa zúčastnil na Slovenskom národnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine, kde bolo v dňoch 6. až 7. júna vyhlásené Memorandum národa slovenského.

Ján Rotarides písal od mladosti romantické verše ovplyvnené ľudovou piesňou a okrem básnickej tvorby sa venoval aj zbieraniu ústnej ľudovej slovesnosti, najmä ľudových piesní.

Národný buditeľ štúrovského obdobia Ján Alexander Rotarides zomrel 8. decembra 1900 v obci Drienovo vo veku 78 rokov.