Quantcast
< sekcia

Pred piatimi rokmi Ukrajina cúvla pred dohodami s EÚ

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP/Sergei Chuzavkov

Uzavretie niekoľko rokov pripravovanej asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou sa očakávalo už na spoločnom summite 19. decembra 2011.

Vilnius/Kyjev 28. novembra (TASR) - Neformálnou pracovnou večerou odštartoval v litovskom Vilniuse pred piatimi rokmi summit lídrov krajín Európskej únie a Východného partnerstva. Na večeri sa 28. novembra 2013 zúčastnil aj ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a stretol sa s európskymi lídrami. Pripravovanú asociačnú a obchodnú dohodu s Európskou úniou, ktorá mala byť programom summitu, však nakoniec Ukrajina nepodpísala. Potvrdila tak postoj, ktorý Kyjev oficiálne oznámil už týždeň predtým, 21. novembra 2013.

Uzavretie niekoľko rokov pripravovanej asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou sa očakávalo už na spoločnom summite 19. decembra 2011. Napokon sa však dohoda odložila pre obavy Bruselu o väznenú ukrajinskú expremiérku Juliju Tymošenkovú a o vládu zákona v tejto postsovietskej republike.

Následne 30. marca 2012 boli parafované zmluva o pridružení a zmluva o voľnom obchode. Týmto krokom vyvrcholilo pôsobenie slovenského diplomata a súčasného ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka v pozícii výkonného riaditeľa Európskej vonkajšej služby pre Rusko, Východné partnerstvo a Balkán. Lajčák v tejto funkcii pôsobil od decembra 2010.

Po viacerých odkladoch sa napokon potvrdili signály, podľa ktorých mala Ukrajina v úmysle od prístupového procesu celkom odstúpiť. Ukrajinská vláda 21. novembra 2013 oznámila, že pozastavila prípravné práce na plánovanej asociačnej dohode s EÚ a zároveň obnovila dialóg s Ruskom. Ukrajinský parlament na rokovaní neschválil ani jeden zo šiestich zákonov, ktoré by umožnili prepustiť na slobodu väznenú expremiérku Juliju Tymošenkovú a dovolili by jej odchod na liečenie do Nemecka. Prijatím týchto zákonov pritom EÚ podmieňovala podpis asociačnej dohody s Ukrajinou.

Ukrajinská opozícia vyjadrila nespokojnosť s pozastavením prípravy na uzavretie asociačnej zmluvy s EÚ. Vláde pohrozila odvolaním a prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi začatím procesu impeachmentu. Už v ten istý deň sa v uliciach Kyjeva začali zhromažďovať demonštranti. Na hlavnom kyjevskom námestí strávilo noc okolo 2000 ľudí.

Summit EÚ a Východného partnerstva 28. a 29. novembra potvrdil odmietavý postoj ukrajinskej reprezentácie. Lídri EÚ sa do poslednej chvíle snažili zmeniť názor Kyjeva a na summite hovorili s predstaviteľmi ukrajinskej vlády a centrálnej banky o možných ekonomických stimuloch pre Ukrajinu. Úsilie o kompromis však nebolo úspešné a napriek predbežnému dohovoru ho Janukovyč v poslednej chvíli odmietol. Vyhlásil, že Kyjev naďalej hodlá v budúcnosti podpísať asociačnú a obchodnú dohodu s EÚ. Požiadal však o balík ekonomickej a finančnej pomoci, ktorý by podľa neho uľahčil zbližovanie s Úniou.

"Vnímam to ako porážku pre Ukrajinu. Terajšia voľba ukrajinského vedenia znamená obmedziť Ukrajincom možnosti dosiahnutia lepšieho života," povedala 29. novembra 2013 litovská prezidentka Dalia Grybauskaite. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande pripísali zodpovednosť za stroskotanie rozhovorov Janukovyčovi. Zdôraznili však, že dvere užším vzťahom Ukrajiny s EÚ ostávajú otvorené. Takisto Slovensko vyslovilo podporu ďalšiemu politickému a ekonomickému pridružovaniu Ukrajiny k EÚ s tým, že možnosť podpísania predmetných dokumentov je naďalej otvorená.

Ukrajinský opozičný politik Vitalij Kličko povedal: "Milióny ľudí na Ukrajine sú sklamané z nepodpísania dohody, pretože to bola veľká nádej pre všetkých Ukrajincov, aby mohli bojovať proti korupcii a úradom, bojovať za našu budúcnosť a urobiť zmeny v našej krajine. Dúfali sme do poslednej minúty, ale márne."

V uliciach ukrajinských miest sa stupňovali protesty. Napriek tomu, že v noci na 30. novembra polícia rozohnala stovky proeurópskych demonštrantov obuškami a slzotvorným plynom, zhromaždilo sa v centre Kyjeva aj 1. decembra približne 10.000 demonštrantov. Demonštrácie pokračovali aj po začiatku roka 2014. Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria zákonov, ktoré 16. januára 2014 prijal ukrajinský parlament a ktoré obmedzovali akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňovali postihy.

Násilnosti sa vystupňovali 18. februára 2014. Prezident Janukovyč vyhlásil 19. februára 2014 na ďalší deň štátny smútok za obete protivládnych pouličných nepokojov. Tie si dovtedy vyžiadali najmenej 26 obetí - 16 demonštrantov a 10 príslušníkov zasahujúcich jednotiek.

Napokon 22. februára 2014 ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča parlament zosadil z funkcie. Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove. Deň nato, 23. februára 2014, poslanci zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Olexandra Turčynova.

Udalosti napokon vyústili do ruskej anexie Krymu koncom februára a v marci 2014, a tiež do vypuknutia občianskej vojny na východe Ukrajiny v apríli 2014. Aj keď sa konflikt po podpise dohôd v Minsku 12. februára 2015 podarilo dostať pod kontrolu, pretrváva dodnes, čo potvrdzuje aj najnovší incident medzi Ukrajinou a Ruskom v Kerčskom prielive v nedeľu 26. novembra 2018.

O hrozbe otvoreného vojenského konfliktu s Ruskom prehovoril v utorok v kontexte údajného zhromažďovania ruských vojsk ukrajinský prezident Petro Porošenko. V interview s ukrajinskými televíznymi stanicami Porošenko obhajoval nutnosť zavedenia stanného práva v desiatich pobrežných a pohraničných regiónoch Ukrajiny.

Chronológia udalostí spojených s anexiou Krymu a konfliktom na východnej Ukrajine


21. novembra 2013 - Ukrajina pozastavila prípravné práce na plánovanej asociačnej dohode s Európskou úniou (EÚ).

22. novembra 2013 - V centre Kyjeva sa začali protesty. Do ulíc viacerých ukrajinských miest vyšli nespokojní občania, ktorí so zastavením eurointegrácie nesúhlasili.

28.-29. novembra 2013 - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ. Túto dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska.

1. decembra 2013 - Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.

22. februára 2014 – Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove.

23. februára 2014 - Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.

27. februára 2014 - Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine. Regionálnu vládu proruského polostrova Krym odvolali poslanci tamojšieho parlamentu na mimoriadnom zasadnutí.

16. marca 2014 – Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

18. marca 2014 - Krymská republika a mesto Sevastopol boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva však tento krok neuznali.

7. apríla 2014 - Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní. Tým sa začal ozbrojený konflikt na Ukrajine.

27. apríla 2014 – Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.

25. mája 2014 – Na Ukrajine sa konali prezidentské voľby. Ich víťazom sa už v prvom kole stal podnikateľ a bývalý minister Petro Porošenko.

17. júla 2014 - Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.

5. septembra 2014 – Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.

12. februára 2015 – Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.

26. augusta 2015 - Znepriatelené strany konfliktu na východe Ukrajiny vyzvali na vyhlásenie úplného prímeria od 1. septembra, na začiatku nového školského roka. Prímerie aj naďalej prerušovali občasné incidenty.

21. júna 2017 - Ukrajina a proruskí separatisti na východe krajiny sa dohodli na novom prímerí, aby sa mohli začať žatevné práce.

8. júla 2017 - Trojstranné stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a šéfa Kremľa Vladimira Putina o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ktoré sa konalo v Hamburgu rámci summitu skupiny G20, neprinieslo žiadny pokrok. Konflikt si vyžiadal už približne 10.000 obetí na životoch.

18. júla 2017 - Proruskí predstavitelia samozvaných ľudových republík na východe Ukrajiny a "zástupcovia" 19 regiónov Ukrajiny v Donecku oznámili plán na vytvorenie nového štátu s názvom Malorusko.

5. marca 2018 - Na východe Ukrajiny vstúpilo do platnosti nové prímerie medzi separatistami a vládnymi jednotkami.

11. júla 2018 - Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.

2. augusta 2018 - Ukrajinský prezident Petro Porošenko inicioval prípravu žaloby voči Rusku, prostredníctvom ktorej sa chce Kyjev domáhať odškodnenia za okupáciu Donbasu a Krymu.

11. septembra 2018 - V Rusku sa začalo vojenské cvičenie Vostok-2018, najrozsiahlejšie od roku 1981.

23. októbra 2018 - Ukrajinská vláda sa rozhodla "demonštratívne" vydražiť rybársku loď z polostrova Krym anektovaného Ruskom, ktorú zhabala po zadržaní pohraničníkmi v Azovskom mori. Dražba bola naplánovaná na 7. novembra.

11. novembra 2018 - V samozvaných ľudových republikách na východe Ukrajiny sa konali regionálne voľby. Obyvatelia mali možnosť voliť lídrov a poslancov oboch medzinárodným spoločenstvom neuznaných subjektov. Washington a Brusel zdôrazňovali, že voľby znova sťažia snahy o ukončenie konfliktu medzi separatistami a ukrajinskou vládou.

25. novembra 2018 - Rusko zajalo tri lode ukrajinských námorných síl pri pobreží Moskvou anektovaného Krymu. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušenia medzinárodného práva a z provokácií. Rusko označilo incident za snahu Ukrajiny stupňovať protiruské nálady, dosiahnuť sprísnenie sankcií voči Rusku a tiež za súčasť predvolebnej kampane ukrajinského prezidenta.