Referendum 2026
Všetky správy
Zdôraznil, že napriek tomu proti referendu nevyvíjal žiadne aktivity, pretože si ho váži ako najvyššiu formu priamej demokracie.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 5. júla (TASR) - Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa na sobotnom (4. 7.) referende nezúčastnil. Označil to za pochopiteľné, keďže jedna z otázok bola podľa neho namierená priamo proti jeho osobe. Zdôraznil, že napriek tomu proti referendu nevyvíjal žiadne aktivity, pretože si ho váži ako najvyššiu formu priamej demokracie. Uviedol to na sociálnej sieti. Opozícia referendom podľa Fica šírila len nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte.
„Účasť na referende by bola ešte nižšia, keby sme aktívne verejnosti vysvetľovali jeho nezmysel,“ napísal premiér. „Opozícia včerajším referendom len šírila nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte na moju osobu. Tých istých opatrení, ktoré dnes doživotne užíva bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová, hoci porovnať jej zodpovednosť so zodpovednosťou premiéra je absolútne nemožné,“ doplnil.
Za smutné označil aj to, že iniciátori referenda obviňujú vládu z financovania národných osláv štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda, hoci na „nezmyselné“ referendum išlo 12 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Na referende sa zúčastnilo 16,13 percenta voličov, je neplatné. Voliči v ňom rozhodovali o dvoch otázkach - či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra, a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.
Demokrati žiadali v referende pôvodne tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nebola predmetom referenda. Prezident SR Peter Pellegrini otázku nezaradil, pretože bola podľa neho v rozpore s Ústavou SR.
Fico neskôr na tlačovej konferencii dodal, že Demokrati postavili otázky, ktoré sa dajú vyriešiť obyčajnými zákonmi v parlamente. Na otázku, či vláda neuvažuje nad zmenami, ktoré by sfunkčnili inštitút referenda, premiér reagoval, že na tie treba ústavnú zmenu. „Neverím, že by bola vôľa dohodnúť sa na ústavnej zmene. Je zázrak, že sme sa dohodli na definícii manželstva, na dvoch pohlaviach, na nadradenosti slovenského práva nad medzinárodným v otázkach národnej identity,“ reagoval s tým, že nie je vôľa ani opätovne zaradiť do ústavy ustanovenie o tom, že referendom sa dá skrátiť volebné obdobie. „Budeme asi musieť chvíľku počkať. Dnes je politická scéna tak roztrieštená, že približovanie názorov v zásadných otázkach, ktoré sa týkajú tohto štátu, je veľmi náročné,“ uzavrel.
„Účasť na referende by bola ešte nižšia, keby sme aktívne verejnosti vysvetľovali jeho nezmysel,“ napísal premiér. „Opozícia včerajším referendom len šírila nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte na moju osobu. Tých istých opatrení, ktoré dnes doživotne užíva bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová, hoci porovnať jej zodpovednosť so zodpovednosťou premiéra je absolútne nemožné,“ doplnil.
Za smutné označil aj to, že iniciátori referenda obviňujú vládu z financovania národných osláv štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda, hoci na „nezmyselné“ referendum išlo 12 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Na referende sa zúčastnilo 16,13 percenta voličov, je neplatné. Voliči v ňom rozhodovali o dvoch otázkach - či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra, a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.
Demokrati žiadali v referende pôvodne tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nebola predmetom referenda. Prezident SR Peter Pellegrini otázku nezaradil, pretože bola podľa neho v rozpore s Ústavou SR.
Fico neskôr na tlačovej konferencii dodal, že Demokrati postavili otázky, ktoré sa dajú vyriešiť obyčajnými zákonmi v parlamente. Na otázku, či vláda neuvažuje nad zmenami, ktoré by sfunkčnili inštitút referenda, premiér reagoval, že na tie treba ústavnú zmenu. „Neverím, že by bola vôľa dohodnúť sa na ústavnej zmene. Je zázrak, že sme sa dohodli na definícii manželstva, na dvoch pohlaviach, na nadradenosti slovenského práva nad medzinárodným v otázkach národnej identity,“ reagoval s tým, že nie je vôľa ani opätovne zaradiť do ústavy ustanovenie o tom, že referendom sa dá skrátiť volebné obdobie. „Budeme asi musieť chvíľku počkať. Dnes je politická scéna tak roztrieštená, že približovanie názorov v zásadných otázkach, ktoré sa týkajú tohto štátu, je veľmi náročné,“ uzavrel.
