Bratislava 4. júla (TASR) - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) odporúča rodičom citlivo nastavovať prázdninový režim u detí, udržať optimálne nastavenú štruktúru dňa - ako pravidelné vstávanie, jedlo, aktivity, čas spánku. Psychologička Beáta Sedlačková pre TASR priblížila, že by nemalo ísť o rigidné pravidlá, ale o predvídateľnosť. Rodič by podľa nej voľný čas dieťaťa nemal organizovať autoritatívne, ale ako sprievodca a v rámci spolupráce.

„Dlhodobé nedodržiavanie bežného a fungujúceho režimu (nepravidelný spánok, pasivita, trávenie nadmerného času v online priestore, jednostranne zamerané činnosti) môže viesť k problémom pri návrate do školského prostredia, k emocionálnej nerovnováhe, k výkyvom v oblasti duševného zdravia,“ upozornila psychologička. Režim podľa nej pomáha predchádzať úzkostiam, podráždenosti či poruchám spánku.

Pri organizovaní prázdninového času je podľa Sedláčkovej optimálne dohodnúť sa spoločne s deťmi, ponúknuť im viac možností, dať im priestor na vyjadrenie vlastných návrhov, diskusiu. Ako doplnila, tým sa zároveň učia samostatne rozhodovať, posilňuje sa ich sebadôvera, nezávislosť, tvorivosť a schopnosť argumentovať.

Radí podporovať a navrhovať rozmanité, pestré aktivity, striedať pohyb, objavovanie nových miest, kreatívne činnosti, pobyt vonku, relaxačné hry, čítanie, ale aj neorganizovaný priestor, keď dieťa pociťuje nudu v primeranej miere a učí sa tráviť čas samo so sebou. Zároveň je podľa nej potrebné stanoviť hranice v online priestore, ktoré sú pre deti dôležité, i keď sa môžu rodičia stretávať s odporom.

Upozornila aj na riziká počas prázdnin ako možnú izoláciu či stratu kontaktov s rovesníkmi. To podľa nej môže viesť k smútku, pocitu osamelosti či napätiu pri návrate do školy. „Narušený režim dňa, nepravidelný spánkový režim výrazne ovplyvňujú náladu, pozornosť a emocionálnu stabilitu. Pasívne trávenie času, dlhodobá nuda, môže u detí vyvolať nevhodné prejavy v správaní, frustráciu, sociálne nežiadúce správanie. Nadmerné používanie technológií spôsobuje zvýšenú podráždenosť, zhoršenú schopnosť regulácie emócií, stratu kontaktu s realitou,“ uviedla. Taktiež poukázala, že dlhšie spoločné trávenie času môže vyvolávať napätie a konflikty v rodine. Spomenula aj riziká v online priestore ako grooming, nadväzovanie nevhodných online kontaktov, zasielanie fotografií či internetové výzvy.