Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. október 2026Meniny má Terézia
< sekcia

Rusko vybudovalo blízko hraníc s Ukrajinou základňu

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Pavol Zachar

Na mieste, ktoré bolo ešte 31. augusta nevyužívaným poľom v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska, vznikol komplex s rozlohou približne 0,9 štvorcového kilometra.

Moskva 15. októbra (TASR) - Rusko za šesť týždňov takmer dokončilo výstavbu novej veľkej základne na odpaľovanie prúdových útočných dronov. Vyplýva to z analýzy družicových snímok agentúry Reuters a vyjadrení odborníkov na obranu. Ide o ďalšie rozšírenie ruských útočných kapacít v blízkosti Ukrajiny.

Na mieste, ktoré bolo ešte 31. augusta nevyužívaným poľom v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska, vznikol komplex s rozlohou približne 0,9 štvorcového kilometra. Nachádza sa asi 3,5 kilometra od ruskej leteckej základne Millerovo, kde sídli 31. gardový stíhací letecký pluk.

Podľa súkromnej spravodajskej spoločnosti DroneSec sa nová odpaľovacia základňa pravdepodobne nachádza v dosahu zóny protivzdušnej obrany zabezpečovanej systémami na leteckej základni. Prípadný ukrajinský útok na tento objekt by preto mohol byť náročnejší.

Analýza agentúry Reuters ukázala, že dve z ôsmich odpaľovacích stanovíšť už majú nainštalované koľajnice. Na ďalších dvoch sa koľajnice budovali. Družicové snímky zhotovené počas troch dní tohto týždňa zachytili pokračujúce stavebné práce.

Výstavba sa časovo zhoduje s nárastom využívania ruských prúdových útočných dronov proti Ukrajine. Tá má problémy so zachytávaním týchto rýchlejších zbraní, ktoré môžu dosahovať rýchlosť až 600 kilometrov za hodinu. Vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine vstúpila do piateho roka a Kyjev očakáva, že Moskva počas tejto zimy zintenzívni útoky prúdovými dronmi a raketami.

Mike Monnik, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti DroneSec, uviedol, že základňa podľa družicových snímok umožní odpaľovanie najnovších ruských prúdových dronov Geraň-4 a Geraň-5. Na západnom okraji komplexu sa nachádza osem stanovíšť s odpaľovacími koľajnicami určenými pre tieto drony. Nová základňa tak rozšíri existujúcu ruskú sieť, ktorá podľa Monnika zahŕňa najmenej 11 stálych odpaľovacích stanovíšť využívaných na útoky proti Ukrajine.

„Rýchlosť výstavby (...) dokazuje, s akou ľahkosťou môže Rusko rýchlo nasadiť svoje už zavedené útočné kapacity,“ povedal Monnik. Základňa je podľa neho takmer dokončená a do plnej prevádzky by mohla byť uvedená v priebehu niekoľkých týždňov, prípadne aj skôr.

Podľa Monnika by mohla umožniť odpaľovanie najmenej 100 prúdových dronov za 24 hodín. Rusko ich však zvyčajne nasadzuje v menších počtoch priebežne počas dňa. Skutočná kapacita bude závisieť aj od dostupných zásob a operačných cieľov armády.

Rob Jordan z londýnskeho analytického inštitútu RUSI označil rozsah výstavby za taký krátky čas za pozoruhodný. Podľa neho to poukazuje na dôveru Ruska v schopnosť zasahovať ciele vo veľkej vzdialenosti, potenciálne aj na úkor jeho konvenčných pozemných síl.

Ruské ministerstvo obrany bezprostredne nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie k novej základni ani k programu vývoja a výroby prúdových dronov.

Kombinácia priemyselnej výroby prúdových dronov, ich čoraz vyššej technickej úrovne a nedostatku komplexnej obrany proti bezpilotným lietadlám v mnohých členských štátoch NATO predstavuje podľa Monnika pre západné krajiny veľkú výzvu.

Vojenskí analytici uvádzajú, že Rusko presúva časť svojich výrobných kapacít na prúdové bezpilotné lietadlá, keďže Ukrajina má problémy s ich zachytávaním. Prúdové drony sú totiž príliš rýchle pre ukrajinské stíhacie drony, ktoré boli vyvinuté ako lacný prostriedok na zachytávanie pomalších bezpilotných lietadiel s piestovými motormi. Kyjev sa preto snaží nájsť nové riešenie.

Výstavba základne v Rostovskej oblasti sa uskutočňuje v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi Ruskom a alianciou NATO. Európske vlády obviňujú Moskvu zo zintenzívňovania sabotážnych operácií, narúšania vzdušného priestoru dronmi a kybernetických útokov.