Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Cieľ je zvýšiť povedomie o tejto chorobe, jej vplyve na rodiny, komunity a zlepšiť poskytovanie služieb pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a ich opatrovateľom.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Ženeva 21. septembra (TASR) - Medzinárodná federácia pre Alzheimerovu chorobu (ADI) vyhlásila v roku 1994 na 21. september Svetový deň Alzheimerovej choroby. Podporuje ho aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Tohtoročná téma, ktorá upriamuje pozornosť na včasnú diagnózu, znie: „Čím skôr to zistíte, tým viac môžete urobiť: Diagnóza demencie je dôležitá.“
Cieľ je zvýšiť povedomie o tejto chorobe, jej vplyve na rodiny, komunity a zlepšiť poskytovanie služieb pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a ich opatrovateľom.
Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie formy demencie. Predstavuje približne 60 až 70 percent všetkých prípadov. Starnutím populácie počet pacientov s poruchami pamäti a kognitívnych funkcií stúpa vo všetkých vyspelých krajinách. Ani Slovensko nie je výnimkou. Odborníci upozorňujú, že počet prípadov demencie sa v nasledujúcich desaťročiach výrazne zvýši, čo bude znamenať rastúci tlak na zdravotníctvo, sociálne služby aj rodiny pacientov.
Mnohí pacienti sa podľa odborníkov dostávajú k diagnóze neskoro. Práve skorá diagnostika však výrazne zvyšuje šancu na spomalenie priebehu ochorenia.
Alzheimerova choroba je pomaly postupujúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje zánik nervových buniek a nervových spojení. Najčastejšie postihuje časti mozgu zodpovedné za pamäť, myslenie a ďalšie mentálne schopnosti. Príznaky sa obvykle objavia okolo 65. roku života a časom sa zhoršujú, až sú nakoniec také závažné, že zasahujú do vykonávania každodenných potrieb, v dôsledku čoho je postihnutý človek závislý od iných ľudí.
Hlavnú úlohu v procese zohráva bielkovina beta amyloid, ktorá sa ukladá do mozgu vo forme amyloidných plakov a poškodzuje nervové bunky. Vznik tohto ochorenia je podmienený kombináciou genetických a environmentálnych faktorov.
Neurodegeneratívna choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864 - 1915), ktorý na začiatku 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou.
Medzi najčastejšie prejavy Alzheimerovej choroby patria porucha krátkodobej pamäte, zmätenosť v známom prostredí, zmena nálady či spomalenie bežných denných aktivít.
Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s rezortom zdravotníctva realizoval prvú slovenskú populačnú epidemiologickú štúdiu demencií. Analýza dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazuje, že v roku 2023 žilo na Slovensku viac ako 84.000 liečených pacientov s demenciou, pričom ochorenie sa vyskytuje dvakrát častejšie u žien, čo súvisí najmä s ich dlhšou strednou dĺžkou života. Na Slovensku pribúda v priemere takmer 14.000 nových prípadov ročne. Najvyššie absolútne počty pacientov zaznamenali úrady v Prešovskom a Košickom kraji, naopak najnižšie v Žilinskom kraji.
„Do roku 2040 môžeme očakávať nárast incidencie demencie o vyše 65 percent (na takmer 24.000 nových prípadov ročne) a nárast prevalencie o približne 84 percent (na takmer 156.000 pacientov). Tento demografický tlak bude pôsobiť nezávisle od zmien v liečbe či prevencii a vyžiada si systematické posilnenie kapacít ambulantnej, dlhodobej aj neformálnej opatrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme na pôde Ministerstva zdravotníctva SR iniciovali vznik Národného programu pre demencie, ktorý prinesie komplexné riešenia,” povedal na margo výsledkov štúdie a prijatých opatrení riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka.
Podľa údajov WHO sa predpokladá, že do roku 2030 dosiahne celkový počet ľudí s demenciou 82 miliónov a do roku 2050 to bude až 150 miliónov. Výskum Alzheimerovej choroby sa dnes už nesústreďuje len na samotný mozog. Čoraz väčšiu pozornosť vedci venujú úlohe imunitného systému, zápalových procesov a dokonca aj črevného mikrobiómu. Snažia sa pochopiť, ako môže dlhodobá konzumácia vysoko spracovaných potravín ovplyvňovať komunikáciu medzi črevom a mozgom, a zvyšovať riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Jedným z najväčších cieľov súčasnej neurovedy je zachytiť Alzheimerovu chorobu ešte pred tým, než sa objavia prvé problémy s pamäťou. Výskumy ukazujú, že patologické zmeny v mozgu sa môžu začať desať až dvadsať rokov pred stanovením diagnózy. Vedci preto intenzívne hľadajú biomarkery alebo biologické ukazovatele, ktoré by umožnili odhaliť chorobu z krvi, mozgovomiechového moku alebo zo zobrazovacích vyšetrení.
Ochorenie v súčasnosti nemožno vyliečiť, ale dostupné lieky spolu s podpornou liečbou dokážu spomaliť jeho progresiu. Okrem liekov podľa odborníkov zohrávajú dôležitú úlohu aj nefarmakologické prístupy. V rámci prevencie sa odporúča dodržiavanie zdravého životného štýlu - pravidelný pohyb, vyvážená strava, duševná aktivita a dôsledná liečba sprievodných ochorení, akými sú napríklad vysoký krvný tlak alebo poruchy štítnej žľazy.
Zdroje: www.sav.sk, www.who.int, www.alzint.org
Cieľ je zvýšiť povedomie o tejto chorobe, jej vplyve na rodiny, komunity a zlepšiť poskytovanie služieb pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a ich opatrovateľom.
Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie formy demencie. Predstavuje približne 60 až 70 percent všetkých prípadov. Starnutím populácie počet pacientov s poruchami pamäti a kognitívnych funkcií stúpa vo všetkých vyspelých krajinách. Ani Slovensko nie je výnimkou. Odborníci upozorňujú, že počet prípadov demencie sa v nasledujúcich desaťročiach výrazne zvýši, čo bude znamenať rastúci tlak na zdravotníctvo, sociálne služby aj rodiny pacientov.
Mnohí pacienti sa podľa odborníkov dostávajú k diagnóze neskoro. Práve skorá diagnostika však výrazne zvyšuje šancu na spomalenie priebehu ochorenia.
Alzheimerova choroba je pomaly postupujúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje zánik nervových buniek a nervových spojení. Najčastejšie postihuje časti mozgu zodpovedné za pamäť, myslenie a ďalšie mentálne schopnosti. Príznaky sa obvykle objavia okolo 65. roku života a časom sa zhoršujú, až sú nakoniec také závažné, že zasahujú do vykonávania každodenných potrieb, v dôsledku čoho je postihnutý človek závislý od iných ľudí.
Hlavnú úlohu v procese zohráva bielkovina beta amyloid, ktorá sa ukladá do mozgu vo forme amyloidných plakov a poškodzuje nervové bunky. Vznik tohto ochorenia je podmienený kombináciou genetických a environmentálnych faktorov.
Neurodegeneratívna choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864 - 1915), ktorý na začiatku 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou.
Medzi najčastejšie prejavy Alzheimerovej choroby patria porucha krátkodobej pamäte, zmätenosť v známom prostredí, zmena nálady či spomalenie bežných denných aktivít.
Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s rezortom zdravotníctva realizoval prvú slovenskú populačnú epidemiologickú štúdiu demencií. Analýza dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazuje, že v roku 2023 žilo na Slovensku viac ako 84.000 liečených pacientov s demenciou, pričom ochorenie sa vyskytuje dvakrát častejšie u žien, čo súvisí najmä s ich dlhšou strednou dĺžkou života. Na Slovensku pribúda v priemere takmer 14.000 nových prípadov ročne. Najvyššie absolútne počty pacientov zaznamenali úrady v Prešovskom a Košickom kraji, naopak najnižšie v Žilinskom kraji.
„Do roku 2040 môžeme očakávať nárast incidencie demencie o vyše 65 percent (na takmer 24.000 nových prípadov ročne) a nárast prevalencie o približne 84 percent (na takmer 156.000 pacientov). Tento demografický tlak bude pôsobiť nezávisle od zmien v liečbe či prevencii a vyžiada si systematické posilnenie kapacít ambulantnej, dlhodobej aj neformálnej opatrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme na pôde Ministerstva zdravotníctva SR iniciovali vznik Národného programu pre demencie, ktorý prinesie komplexné riešenia,” povedal na margo výsledkov štúdie a prijatých opatrení riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka.
Podľa údajov WHO sa predpokladá, že do roku 2030 dosiahne celkový počet ľudí s demenciou 82 miliónov a do roku 2050 to bude až 150 miliónov. Výskum Alzheimerovej choroby sa dnes už nesústreďuje len na samotný mozog. Čoraz väčšiu pozornosť vedci venujú úlohe imunitného systému, zápalových procesov a dokonca aj črevného mikrobiómu. Snažia sa pochopiť, ako môže dlhodobá konzumácia vysoko spracovaných potravín ovplyvňovať komunikáciu medzi črevom a mozgom, a zvyšovať riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Jedným z najväčších cieľov súčasnej neurovedy je zachytiť Alzheimerovu chorobu ešte pred tým, než sa objavia prvé problémy s pamäťou. Výskumy ukazujú, že patologické zmeny v mozgu sa môžu začať desať až dvadsať rokov pred stanovením diagnózy. Vedci preto intenzívne hľadajú biomarkery alebo biologické ukazovatele, ktoré by umožnili odhaliť chorobu z krvi, mozgovomiechového moku alebo zo zobrazovacích vyšetrení.
Ochorenie v súčasnosti nemožno vyliečiť, ale dostupné lieky spolu s podpornou liečbou dokážu spomaliť jeho progresiu. Okrem liekov podľa odborníkov zohrávajú dôležitú úlohu aj nefarmakologické prístupy. V rámci prevencie sa odporúča dodržiavanie zdravého životného štýlu - pravidelný pohyb, vyvážená strava, duševná aktivita a dôsledná liečba sprievodných ochorení, akými sú napríklad vysoký krvný tlak alebo poruchy štítnej žľazy.
Zdroje: www.sav.sk, www.who.int, www.alzint.org
