New York/Bratislava 17. júna (TASR) – Už viac ako 30 rokov Organizácia Spojených národov (OSN) prostredníctvom Svetového dňa boja proti rozširovaniu púští a sucha upozorňuje na rastúci problém degradácie pôdy a sucha. Tohtoročná téma dňa, ktorý si svet pripomína 17. júna, je venovaná pastvinám.

Kampaň sa nesie pod mottom „Pastviny: Spoznať. Rešpektovať. Obnoviť.“ (Rangelands: Recognize. Respect. Restore.). Zdôrazňuje naliehavosť ochrany a obnovy týchto rozsiahlych, no často prehliadaných ekosystémov.

Korene Svetového dňa boja proti rozširovaniu púští a sucha siahajú do roku 1977, keď OSN na Konferencii o vzniku púští (UNCOD) schválila Akčný plán boja proti šíreniu púští (PACD). Napriek tejto iniciatíve a ďalším aktivitám Programu OSN pre životné prostredie sa stav pôdy v suchých, polosuchých a čiastočne zavlažených oblastiach naďalej zhoršoval. V roku 1991 preto OSN vytvorila medzivládny rokovací výbor, ktorého úlohou bolo vypracovať medzinárodný dohovor.

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 17. jún za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha v decembri 1994. Tento deň zároveň pripomína prijatie Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD), čo je jediná právne záväzná medzinárodná dohoda spájajúca environmentálne otázky s udržateľným rozvojom. Jej hlavný cieľ je dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030, čo je súčasť 15. cieľa udržateľného rozvoja OSN nazvaného „Život na zemi“.

Aktuálna téma zameriava pozornosť na pastviny, ktoré pokrývajú približne polovicu obývateľnej pevniny Zeme. Patria k najrozsiahlejším, no zároveň najviac prehliadaným ekosystémom. Majú kľúčovú úlohu v potravinovej bezpečnosti, vodných cykloch, biodiverzite a odolnosti voči klimatickým zmenám.

Na základe správ UNCCD je však až polovica svetových pastvín degradovaná alebo ohrozená. To vedie k strate úrodnosti pôdy, nedostatku vody, poklesu biodiverzity a ohrozeniu živobytia približne 3,2 miliardy ľudí na celom svete.

Degradácia pôdy a sucho patria medzi hlavné faktory, ktoré prispievajú k potravinovej neistote a nútenej migrácii. Podľa odhadov by sa do roku 2050 mohli milióny ľudí stať environmentálnymi migrantmi práve v dôsledku zhoršovania životného prostredia. Pastviny poskytujú takmer 70 percent krmiva pre hospodárske zvieratá a predstavujú tak kritickú súčasť globálnych potravinových systémov.

Sucho a degradácia pôdy majú obzvlášť ničivé dosahy na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. V rozvojových krajinách sú najviac postihnuté ženy a deti, predovšetkým pre nedostatok vody, zhoršenú hygienu a potravinovú neistotou. Farmári v suchých oblastiach často prichádzajú o úrodu aj dobytok, čo vedie k prehĺbeniu chudoby a nútenej migrácii. Od pastvín závisí život približne dvoch miliárd ľudí na celom svete.

Boj proti rozširovaniu púští a sucha si vyžaduje globálne úsilie a konkrétne riešenia. Medzi kľúčové aktivity patrí obnova degradovanej pôdy prostredníctvom udržateľného manažmentu vody a pôdy, ako aj komunitne vedené projekty.

Úspešný príklad je iniciatíva Great Green Wall (Veľký zelený múr) v Afrike, ktorá sa snaží zastaviť šírenie Sahary výsadbou stromov a obnovou ekosystémov. Európska únia podporuje obnovu pôdy a boj proti suchu prostredníctvom svojej stratégie do roku 2030.

Do týchto snáh sa zapája aj Slovensko. Ministerstvo životného prostredia SR sa zameriava na zadržiavanie vody v krajine a podporu udržateľného poľnohospodárstva. V rámci Programu Slovensko je na tieto účely vyčlenených vyše 52 miliónov eur, ktoré sú určené najmä na budovanie dažďových záhrad, zelených striech, krajinných remízok a prírodných vsakovacích priekop na poľnohospodárskej pôde, aby pomohli chrániť krajinu pred devastujúcim suchom.

Obnova pôdy a boj proti suchu sú kľúčové pre budúcnosť ľudstva. Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha preto pripomína, že ochrana a obnova pôdy patrí medzi najdôležitejšie úlohy v oblasti trvalej udržateľnosti a boja proti klimatickým zmenám.