V rokoch 1971–87 mu bola udelená cena Józsefa Attilu a v roku 2013 dostal najvyššie maďarské umelecké vyznamenanie, Kossuthovu cenu.
Jozef Škultéty (1853 – 1948) bol veľkým propagátorom Hviezdoslavovej poézie, čo sa odrazilo v spôsobe jej kritickej prezentácie.
Počas poslednej noci sa zhodou okolností staral o Hviezdoslava spolu s jeho manželkou Ilonkou a ďalšími blízkymi ľuďmi.
Ako zberateľ ľudovej slovesnosti a autor rozprávok sa zameriaval na staré slovanské mýty. Stovky piesní obsahovala jeho zbierka Písně národní v Čechách (1841 – 1845).
V nedeľu ponúkne divadlo známy tragický príbeh siroty Zuzanky Hraškovie, ktorú týrala macocha.
Skromnosť si zachoval aj v časoch, keď už bol známym básnikom – dlho sa držal právnickej, respektíve advokátskej profesie, aby zaistil existenciu sebe i svojej rodine.
Prvý vážnejší kritický ohlas na básnikovu tvorbu pochádza od Svetozára Hurbana-Vajanského, ktorý väčšinou pozitívne hodnotil Hviezdoslavovu poéziu, no poukázal aj na niektoré jej umelecké nedostatky.
V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, ktorú Pavol Országh Hviezdoslav vnímal veľmi tragicky. Zareagoval na ňu ako básnik cyklom Krvavé sonety.
Paul Valéry sa narodil 30. októbra 1871 v prístavnom mestečku Sete na juhu Francúzska.
Hviezdoslavovi v roku 1868 vyšiel slovenský debut s názvom Básnické prviesienky Jozefa Zbranského – venoval ho svojmu vzoru, Sládkovičovi.