FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Narodila sa v roku 1943 do silne veriacej rodiny.
V roku 1976 podpísala Chartu 77 a v roku 1985 bola jednou z jej hovorkýň. Po zmene režimu sa v roku 1990 stala štátnou tajomníčkou na federálnom ministerstve vnútra.
Do literatúry vstúpil Dominik Tatarka prózami Cesty a Záchvevy duše, uverejnené v roku 1935 v časopise Svojeť. Knižne debutoval zbierkou poviedok V úzkosti hľadania (1942).
Sú to ľudia, ktorí sa v dôležitých momentoch ich života zachovali statočne, uviedla Čaputová.
Počas komunistickej éry podpísalo Chartu 77 celkovo 1900 ľudí. Zo Slovákov to boli napríklad historik Ján Mlynárik, politológ Miroslav Kusý, spisovatelia Dominik Tatarka, Ľudovít Didi a mnohí ďalší.
Text samotnej Charty 77 však československé médiá nezverejnili. Rudé právo tak vo svojom komentári reagovalo na vyhlásenie, ktoré oficiálne známe nebolo.
V roku 2011 mu udelili Cenu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za významný prínos v oblasti ľudských práv.
Niekdajší disident v textoch opisuje svoje vyšetrovanie, ale aj neskorší pocit viny po sľube, že utlmí politické aktivity výmenou za svoje prepustenie.
Osud Milana Šimečku, ktorý prežil značnú časť svojho života v Bratislave, pripomína tak trochu život Winstona Smitha, hlavného hrdinu antiutopického románu Georgea Orwella 1984.
Milota nakrúcal v roku 1969 pohreb Jana Palacha, ktorý sa upálil na protest proti rezignácii spoločnosti po obsadení Československa vojskami armád krajín Varšavskej zmluvy.