Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Čína v uplynulých rokoch zvýšila vojenské aktivity v Taiwanskom prielive, pričom jej lietadlá prakticky denne prenikajú do taiwanskej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ).
Čínsky premiér Li Kche-čchiang poukázal na potrebu stabilizácie ekonomiky a zvýšenia spotreby. Vláda si zároveň stanovila cieľ vytvoriť tento rok v mestách približne 12 miliónov pracovných miest.
Po invázii Ruska na Ukrajinu rastú obavy, že by Peking mohol použiť vojenskú silu na presadenie svojho dlhodobého územného nároku na Taiwan.
Každoročné zvyšovanie vojenských výdavkov za viac ako dve desaťročia umožnili čínskym ozbrojeným silám posilniť potenciál vo všetkých oblastiach.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to znamená rast o takmer tretinu.
Čína si v súčasnosti nárokuje takmer celé Juhočínske more, proti čomu sa stavajú Filipíny, Taiwan, Vietnam, Brunej i Malajzia.
Peking zatiaľ rázne odmieta tvrdenia, že o takomto kroku uvažuje.
Západní zástupcovia sa v súčasnosti obávajú, že Čína zvažuje dodávky zbraní Rusku. Pred summitom G20 preto uviedli, že chcú Peking odradiť od zasahovania do ukrajinského konfliktu.
Reaguje tak na kroky Washingtonu, ktorý stále viac komplikuje dodávky potrebných surovín a technológií do Číny, čo ohrozuje technologické ambície najväčšej ázijskej ekonomiky.
Hovorca čínskej ambasády v Prahe Tibetskú exilovú vládu označil za separatistickú politickú skupinu a ilegálnu organizáciu, ktorá je v rozpore s ústavou a zákonmi Číny.