FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V nedeľu 7. januára oslávia veriaci rímskokatolíckej cirkvi Sviatok Krstu Pána.
Gréckokatolíci slávia tento roku viac ako desať významných výročí, okrem 200. výročia zriadenia Prešovskej eparchie aj 50. výročie obnovenia činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu.
Bohorodička je titul, ktorým cirkev poctila Pannu Máriu na konci tretieho storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha.
Tí, ktorí netrávia tento sviatočný deň spolu s rodinami, sa zvyknú schádzať a vytvárať malé komunity, aby ho neslávili osamote. Za inými zas prídu na faru rodiny.
Aj tí veriaci, ktorí prichádzajú do katolíckych kostolov na bohoslužbu len počas najväčších sviatkov, majú podľa slov kňazov v sebe istú vieru, aj keď je menej rozvinutá.
Modlitba Otče náš má pôvod v aramejčine, ktorou hovoril Ježiš Kristus. Neskôr bola modlitba preložená do starogréčtiny a latinčiny.
Je to čas duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenie Pána. Týmto dňom sa zároveň začína aj nový liturgický rok.
Tie sa zapaľujú postupne počas štyroch adventných nedieľ. Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti.
Vo vyhlásení zástupcovia cirkví vyjadrili obavu nad tým, že spoločenská mentalita sa priklonila k silnému individualizmu, ktorý oberá jednotlivca o dobrú vôľu k solidarite a vedie k desocializácii.
Budúcoročnú synodu zvolal pápež František a bude zameraná práve na mladú generáciu.