Dubček sa skutočne prihlásil k demokracii, nie k pokračovaniu totalitného režimu, hoci kedysi bol jeho príslušníkom, uviedol minister životného prostredia Ján Budaj.
Spomínam na otca ako na človeka, ktorý mal nielen vzťah k rodine, ale aj k ľuďom a dá sa povedať, že k všetkým, uviedol syn A. Dubčeka.
V danej dobe stelesňoval predstavy o lepšom a dôstojnejšom živote, hovorí v rozhovore Slavomír Michálek.
Výročie narodenia Dubčeka si už pripomenuli aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s podpredsedom snemovne Jurajom Blanárom (Smer-SD) a ďalšími poslancami.
Výročie narodenie politika si v jeho rodnej obci pripomenuli v komornom duchu, pri tejto príležitosti obec uviedla do života i knihu o vrcholnom predstaviteľovi Pražskej jari.
Dubček podľa neho veril, že krajine sa podarí vymaniť z područia Sovietskeho zväzu a snažil sa to sprostredkovať aj vo svojich vystúpeniach.
Počúval, rešpektoval a aj nesúhlasil s mnohými názormi, ako budovať samostatnú štátnosť SR, podotkol Hrušovský. Dubčekova smrť podľa neho dodnes vyvoláva otázniky.
Dubčekovo reformné úsilie, nazývané tiež ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončila v auguste 1968 invázia armád piatich socialistických krajín na čele so Sovietskym zväzom.
Hlava štátu označila Dubčeka za jednu z najvýraznejších osobností slovenských dejín.
Dubček bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968.