Jednou z priorít novej vlády by preto podľa SAPI malo byť reálne zrýchlenie nastúpenej cesty zavádzania zmien zjednodušujúcich a zrýchľujúcich povoľovanie veterných elektrární.
Hnedouhoľné elektrárne budú súčasťou trhu s elektrinou od začiatku októbra 2023 do 31. marca 2024.
V súčasnosti sa približne polovica bulharskej elektrickej energie vyrába z uhlia a ďalšia tretina z jadrovej energie.
Peniaze by smerovali napríklad do podpory súdnych sporov, ktoré proti energetickým spoločnostiam vedú občianske skupiny.
Ukrajina má v súčasnosti na území pod kontrolou Kyjeva tri elektrárne s celkovo deviatimi reaktormi.
Nemecko chce v budúcnosti využívať vodíkové a plynové elektrárne na pokrytie diery v dodávkach obnoviteľnej energie.
Holandsko plánuje do roku 2035 postaviť dve nové jadrové elektrárne, ktoré majú zohrávať dôležitú úlohu v energetickej transformácii krajiny.
Zostávajúce tri jadrové reaktory vyrábali len necelých 6 % elektrickej energie spotrebovanej v Nemecku a ich vyradenie nemalo zásadný vplyv na dodávky energií, uviedla ekonómka.
Napríklad v Česku došlo v rokoch 2021 a 2022 k výraznému nárastu fotovoltických inštalácií po prudkom zvýšení cien energií.
Stredoslovenská distribučná (SSD) eviduje za prvé štyri mesiace tohto roka 3,5-násobok žiadostí o pripojenie ako za celý rok 2021.