Trump v Oválnej pracovni v pondelok zároveň vyhlásil, že ak by minulý rok nenariadil letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, Teherán by už mal jadrovú zbraň.
Izraelská misia pri OSN v Ženeve uviedla, že odpoveď na toto obvinenie voči Izraelu zverejní pravdepodobne v utorok.
Ďalšie trosky sa objavili v centre a vo východnom Jeruzaleme.
Zatiaľ nie je jasné, o ktoré americké spoločnosti ide, minulý týždeň však iránska tlačová agentúra Tasním zverejnila na Telegrame zoznam potenciálnych cieľov.
Rezáí v minulosti velil Revolučným gardám, ktoré sú označované za ideologickú zložku iránskej armády.
Od začiatku vojny na Blízkom východe 28. februára boli základne patriace skupine Hašíd aš-Šabí zasiahnuté už niekoľkokrát, pričom útoky boli zamerané na ozbrojené skupiny podporované Teheránom.
Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Kaja Kallasová uviedla, že tento krok vysiela Teheránu jasný signál, že nemôže stavať svoju budúcnosť na represii.
Po vypuknutí vojny na Blízkom východe Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza 20 percent svetových dodávok ropy, prakticky uzavreli iránske Revolučné gardy.
Požiadavky amerického prezidenta Donalda Trumpa na misiu NATO v Hormuzskom prielive, ktorý oddeľuje Irán a Arabský polostrov, odmietol aj nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.
Podľa izraelského ministra kultúry a športu M. Zohara by vojna s Iránom mohla trvať ešte veľa týždňov.