FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Mnoho ľudí sa domnieva, že knihu napísala pre jeden jej pikantný moment, a to že františkánsky mních Rudolf Dilong mal za druhej svetovej vojny dieťa so Židovkou.
Židovka prežila holokaust v úkryte vo Viedni, a to neďaleko miestnej centrály Gestapa. Už tri roky po skončení druhej svetovej vojny sa stala známou vďaka románu Väčšia nádej.
V poradí 24. ročník tohto podujatia ponúka do nedele 13. novembra knižné tituly, ktorým bude patriť tohtoročná jeseň, rozhovory so známymi spisovateľmi a sprievodný program.
Návštevníkom sa na ploche 10.000 štvorcových metrov celkovo predstaví 203 vystavovateľov zo Slovenska, Česka, Dánska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Ruska a Srbska.
Kniha, ktorá vznikala viac ako dva roky, neponúka len príbeh o tom, ako sa z obyčajného petržalského chalana Michala Dušičku stal známy raper.
Švédska Kráľovská akadémia, ktorá Dylanovi Nobelovu cenu za literatúru 13. októbra udelila, sa s ním päť dní márne pokúšala spojiť, aby mu svoje rozhodnutie oznámila osobne.
V prvé tri dni je podujatie určené odbornej verejnosti, posledné dva víkendové potom širokej čitateľskej verejnosti.
Na povstanie slušných proti populizmu v Európe vyzval dnes podvečer pri otvorení 68. medzinárodného knižného veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Literárny vedec, ktorý sa venuje výskumu slovenskej literatúry 20. storočia, sa zamyslel aj nad otázkou, či je oprávnený chronický nárek nad súčasným postavením slovenskej literatúry v spoločnosti.
Vyštudovaná novinárka, dnes hovorkyňa Greenpeace Slovensko vydala tri básnické zbierky a prispela tiež svojimi textami na úspešný album Davida Kollera ČeskosLOVEnsko.