FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podpora verejnosti vo Fínsku pre vstup do NATO po dvoch desaťročiach, keď sa stabilne držala medzi 20–30 percentami, po začiatku ruskej vojenskej invázie stúpla na vyše 60 percent.
Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu.
Spoločné cvičenie spojencov z NATO, Fínska a Švédska zahŕňalo nácvik vzdušných súbojov, tankovanie bojových lietadiel vo vzduchu či identifikáciu a sprevádzanie lietadla.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval, že ak by sa Fínsko alebo Švédsko rozhodli vstúpiť do NATO, Rusko by umiestnilo pri pobaltských štátoch a Škandinávii jadrové zbrane.
Nehammer vyjadril tiež obavy z eskalácie bojov na Donbase na východe Ukrajiny.
Fínsko a Švédsko vzhľadom na ruskú ofenzívu na Ukrajine zvažujú podanie prihlášky do NATO.
Akékoľvek pokusy Západu spôsobiť vážne škody ruskej armáde alebo jej spojencom separatistom na Ukrajine budú tvrdo potlačené, dodal Riabkov.
Marinová zdôraznila, že Fínsko ako partner NATO nespadá pod článok 5 Aliancie, v ktorom sa uvádza, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých.
Vojna na Ukrajine vyvolala vo Fínsku a Švédsku dramatický obrat vo verejnej a politickej mienke v súvislosti s dlhodobou vojenskou neutralitou týchto krajín.
Každá jednotka, ktorá má prísť na Slovensko, je viazaná na nejaký druh techniky, o ktorý sme požiadali, vysvetlil minister obrany Jaroslav Naď.