Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Zovšeobecnené podstatné mená zväčša používame ako obrazné pomenovania.
Bez medzier píšeme jednotlivé časti zložených slov, ktoré zväčša vznikajú spojením prídavného a podstatného mena – napríklad veľkomesto, literárnovedný, banskobystrický, horolezec, minisukňa.
Je sloveso preplatiť v tomto prípade použité správne?
Slovník odporúča namiesto slova ohľadne používať spojenia ako pokiaľ ide o...; čo sa týka...; vzhľadom na...; vo veci; o veci,...
S jednou z takých floskúl sa už stretávame aj v prekladovej beletrii či v novinových textoch: keď píšuci použije spojenie „niekto znel ako“.
S novou floskulou tvorivo narábajú aj spisovatelia.
Von a vonku. Obe sú síce príslovky, no každú z nich správne používame v inej komunikačnej situácii.
Floskula ísť si svoje patrí medzi najnovšie a najživšie, zo spodnejších, hovorových vrstiev jazyka sa úspešne prepracovala aj do publicistiky.
Slovesá musieť a môcť sú vo svojej spisovnej podobe neplnovýznamové, čiže sa musia spájať ešte s ďalším slovesom v neurčitku (musieť urobiť, môcť neurobiť).
Floskula sa zvykne definovať ako prázdna, bezobsažná fráza. Má blízko ku klišé, ktoré je najprv originálne, metaforické, ale nadmerným používaním sa ošúcha.