Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 21. jún 2024Meniny má Alojz
< sekcia Tenis

M. Mečíř oslavuje 60 rokov: Vážim si každý turnaj, ktorý som odohral

Na snímke bývalý nehrajúci kapitán Miloslav Mečíř. Foto: TASR/Michal Svítok

Slovenskí športoví priaznivci si Miloslava Mečířa pamätajú najmä ako olympijského víťaza, dvojnásobného grandslamového finalistu s prezývkou "Veľká mačka".

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bojnice/Bratislava 19. mája (TASR) – Od roku 2022 zastáva pozíciu prezidenta Slovenského tenisového zväzu (STZ) a šéftrénera Národného tenisového centra (NTC). Slovenskí športoví priaznivci si Miloslava Mečířa pamätajú najmä ako olympijského víťaza, dvojnásobného grandslamového finalistu a bývalého dlhoročného nehrajúceho kapitána slovenského daviscupového tímu s prezývkou "Veľká mačka". V nedeľu 19. mája oslávi životné jubileum 60 rokov. Zlatý medailista v dvojhre a bronzový vo štvorhre z olympijských hier 1988 v Soule získal na okruhu ATP desať titulov v singli a deväť v debli. Dvakrát si zahral grandslamové finále - v roku 1986 na US Open a v roku 1989 na Australian Open.

"Soul ľudia vnímajú najviac. Olympiáda ako celok je pre mňa akcia nad tenisovým dosahom. Tým pádom to robí väčšiu vážnosť. Nedá sa vyčleniť z množiny len jedno podujatie, lebo bez tých malých turnajov, keď sa začínalo a ten pokrok tam vznikol, by neboli ani tie ostatné. Vážim si každý jeden týždeň, každý turnaj, ktorý som odohral a kde som sa posunul ďalej," povedal pre TASR jubilujúci Mečíř.

Miloslav Mečíř sa narodil 19. mája 1964 v Bojniciach. Na tenisové dvorce ho priviedol otec so starším bratom. Do roku 1978 trénoval v klube Baník Prievidza pod vedením otca. V bratislavskom Slovane CHZJD ho trénoval Karol Šafárik. Prvý väčší triumf dosiahol vo svojich šestnástich rokoch na dorasteneckých majstrovstvách ČSSR v Pardubiciach.

Krátko na to vyhral aj juniorský šampionát do 21 rokov v Šumperku. Ako 17-ročný získal na juniorskom okruhu tri medzinárodné tituly a v juniorskom svetovom rebríčku bol na siedmej pozícii. V dospelej kategórií vybojoval prvý titul majstra v roku 1983. V tom roku vyhral aj ako prvý československý tenista titul amatérskeho majstra Európy a debutoval v československom daviscupovom tíme proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. V roku 1984 obhájil titul majstra ČSSR.

Mečíř dosiahol najväčšie úspechy na tvrdých povrchoch. Jeho prvý titul na okruhu ATP sa zrodil v marci 1985 na halovom turnaji v Rotterdame. Pamätné je aj Mečířovo víťazstvo na turnaji v Hamburgu, na ktorom zdolal troch Švédov v rade - Joakima Nyströma, Matsa Wilandera a Henrika Sundströma (1985). V roku 1987 získal Mečíř šesť singlových titulov a vybojoval si účasť aj na prestížnom Turnaji majstrov, na ktorom síce neuspel v dvojhre, ale spolu s Čechom Tomášom Šmídom triumfoval vo štvorhre.

Jedným z vrcholov sezóny v roku 1988 bola olympiáda v Soule, kde tenis zažil obnovenú olympijskú premiéru po dlhých 64 rokoch. Predtým sa totiž hral naposledy v Paríži v roku 1924 a následne tento šport z OH vypadol. Pred olympiádou mal Mečíř výbornú formu. Vo Wimbledone prešiel vo štvrťfinále cez Wilandera, ale v semifinále nestačil na ďalšieho Švéda Stefana Edberga.

A práve legendárnemu Edbergovi oplatil Mečíř v Soule wimbledonské semifinále. Vyhral s povestnou drevenou raketou po setoch 3:6, 6:0, 1:6, 6:4, 6:2 a postúpil do olympijského finále. V ňom sa stretol s Američanom Timom Mayottom, ktorého zdolal v štvorsetovom zápase 3:6, 6:2, 6:4, 6:2 a získal zlatú medailu. Zo Soulu si Mečíř spolu s Milanom Šrejberom odniesol aj bronz zo štvorhry. O rok neskôr sa opäť prebojoval do granslamového finále. V Melbourne na Australian Open si zmeral sily s Ivanom Lendlom, s ktorým však podobne ako vo finále na US Open z roku 1986 prehral.

Pre problémy s chrbticou musel ako 26-ročný skončiť s vrcholovým športom. Prvé mesiace bez tenisu boli pre neho ťažké. Skúšal všetko možné, išiel do Francúzska na operáciu, no tá nedopadla dobre. Absolvoval polročnú regeneráciu, ale nikdy sa už do pôvodnej formy nevrátil.

Na tenis však nezanevrel a rok po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa stal nehrajúcim kapitánom slovenskej daviscupovej reprezentácie. V tejto funkcii pôsobil až do roku 2017, keď ho vystriedal jeho daviscupový zverenec Dominik Hrbatý. V roku 2005 postúpil Mečíř s tímom až do finále bojov o "šalátovú misu", v ktorom však Slováci podľahli Chorvátsku.

Mečíř je držiteľom ocenenia Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). V roku 2004 mu prezident SR Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. O dva roky mu Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Zároveň je členom Siene slávy Slovenskej asociácie olympionikov.

Trénersky sa "podpísal" na mnohých výborných výsledkoch Karola Kučeru, ktorý bol aj šiestym hráčom svetového rebríčka. Profesionálnemu tenisu sa venoval aj jeho syn Miloslav Mečíř junior.

V súčasnosti Mečíř zastáva pozíciu prezidenta STZ a šéftrénera NTC. Na margo svojho pôsobenia vo funkciách pre TASR povedal: "Neviem, ako čo bolo predtým, ale spravili sme stanovy, to som si veľmi cenil. Teraz sme otvorili košické NTC. To si beriem ako veľký úspech pre slovenský tenis a špeciálne pre východný región. Myslím si, že tenisový zväz funguje výborne, lebo máme vyše 400 podujatí, vyše 400 turnajov. Snažím sa, aby tradícia usporiadania veľkého množstva turnajov stále pokračovala".



Zdroj: www.olympic.sk