< sekcia Trenčiansky kraj

Horolezci opravujú fasády a strechy veží Bojnického zámku

Na snímke vedúci skupiny horolezcov Miroslav Béreš (vpravo) podáva vedro s materiálom svojmu kolegovi Marekovi Fábrymu. Foto: TASR/Pavol Remiaš

V niektorých častiach sa omietka ale aj múry začali rozpadávať a ohrozujú návštevníkov.

Bojnice 28. marca (TASR) – Viacerí návštevníci Bojnického zámku majú v týchto dňoch okrem prehliadky expozície o jeden zážitok viac. Môžu totiž sledovať odvážnych mužov, ktorí zavesení na lanách opravujú fasády a strechy veží zámku. Zoškrabujú starú vydutú omietku, vyberajú zvetrané tehly alebo škridly, upevňujú alebo vymieňajú zhrdzavené hromozvody.

„Je to skupina horolezcov z Bánoviec nad Bebravou a Žiliny pod vedením Miroslava Béreša, ktorý má nielen skúsenosti z hôr, ale tiež z realizácie výškových prác. Už tretí rok sa títo chlapi postupne podieľajú na oprave zámockých múrov a striech v miestach, kde by stavať lešenie bolo veľmi nákladné, aj zdĺhavé. Sú to všetko odborníci, murári, klampiari, tesári, vyškolení pracovať za extrémnych podmienok vo veľkých výškach“, informoval riaditeľ Múzea Bojnice Ján Papco.

Od času, keď Ján Pálfi, posledný feudálny majiteľ bojnického panstva nechal prestavať pôvodne nevzhľadný bojnický hrad na romantické šľachtické sídlo v štýle francúzskych zámkov na rieke Loire, uplynulo približne 200 rokov. Použitý materiál za ten čas zostarol, výkyvy počasia tiež urobili svoje. V niektorých častiach sa omietka ale aj múry začali rozpadávať a ohrozujú návštevníkov.



„Aj na základe pamiatkového technického auditu a inšpektorátu práce musíme postupne tieto nebezpečné miesta opraviť. Inak by sme museli zámok pre verejnosť uzatvoriť. Horolezci, ktorých sme vyberali v rámci verejného obstarávania, sa pri takejto práci mimoriadne osvedčili. Aj preto, že sú ochotní nastúpiť podľa potreby, keď sústredíme dostatok finančných prostriedkov. Tieto drobné opravy hradíme totiž z peňazí, ktoré získame zo vstupného na rôzne podujatia pre verejnosť, ako napríklad Festival duchov a strašidiel, Rozprávkový zámok, Rytierske dni a iné“, konštatoval riaditeľ múzea.

„My horolezci sa vždy tešíme, keď prichádzame opravovať túto významnú historickú pamiatku. Je to zaujímavá práca, iná ako maľovať rôzne konštrukcie, mosty, úpravy fasád komínov, umývanie vysokých presklených budov, či opilovanie starých stromov. Máme dobrý pocit, že niečo robíme pre zámok i ľudí, ktorí ho chodia obdivovať. Touto prácou si privyrábame na naše horolezecké výpravy, alebo na extrémne lyžovanie. Uprednostňujeme však naše veľhory, ale mnohí z nás už stáli na najvyšších kopcoch Álp, chodíme na ľadopády do Nórska, ale aj do vysokých hôr v iných krajinách. V partii s nami pracujú aj moji synovia Richard a Jakub, ktorých horolezectvo i takáto práca mimoriadne baví“, dodal Béreš.

Zámok sa na hodinu ponorí do tmy

Bojnický zámok sa v sobotu 29. marca od 20.30 h do 21.30 ponorí do tmy. Slovenské národné múzeum (SNM)- Múzeum Bojnice sa takto zapojí do celosvetového projektu Hodina zeme. Pre TASR to uviedla vedúca Oddelenia marketingu a tvorby animovaných programov SNM-Múzea Bojnice Dáša Michalcová.

"Na hodinu zhasne vonkajšie osvetlenie zámku i svetlá v jeho komnatách," spresnila Michalcová.

Bojnický zámok sa do akcie, ktorá má za cieľ upozorniť na problémy súčasnej doby ako je globálne otepľovanie či svetelné znečistenie, zapojí už po piaty raz.