Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 8. máj 2024Meniny má Ingrida
< sekcia Trnavský kraj

Prázdna plocha za bazilikou v Trnave vydáva svoje tajomstvá

Na snímke Bazilika sv. Mikuláša v Trnave. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Archeologický výskum realizuje katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Vedie ho Erik Hrnčiarik.

Trnava 12. júla (TASR) – Archeológovia sa v týchto dňoch pohybujú v Trnave v priestore za Bazilikou sv. Mikuláša. Skúmajú podobu múra cintorína, ktorý za ňou jestvoval a súčasne hľadajú mladšiu stavebnú fázu kostola sv. Michala. Tento "slovenský" kostolík stál do 19. storočia v tesnej blízkosti baziliky, pôdorys jeho najstaršej fázy dodnes možno "čítať" z chodníka.

Archeologický výskum realizuje katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Vedie ho Erik Hrnčiarik. Pred zhruba ôsmimi rokmi sa podieľal na objavení románskeho karnera za bazilikou, ktorý je v súčasnosti najstaršou známou murovanou stavbou na území mesta. Vznikol pravdepodobne ešte pred rokom 1238, kedy sa stala Trnava prvým slobodným kráľovským mestom na území Slovenska.

Karner – kostnica, múr, základy kostola sv. Michala a prípadné ďalšie nálezy by sa mali stať v blízkej budúcnosti súčasťou archeoparku, ktorý mesto v tejto lokalite plánuje vybudovať. Ešte pred archeológmi preskúmali lokalitu odborníci s georadarom, ktorým zamerali výskyt muriva pod zemou.

Podľa Hrnčiarika študenti archeológie majú na tomto mieste príležitosť preveriť si svoje znalosti priamo v praxi, za bazilikou budú pôsobiť až do konca júla. "Podarilo sa nám múr cintorína odkryť na viacerých miestach. Doteraz nebolo jasné, akú plochu vlastne obkolesoval, známy je iba z jednej veduty Trnavy z 18. storočia. Pred bazilikou viedol na úrovni dnešného farského úradu, zahŕňal pravdepodobne aj márnicu, terajší Dom pútnika, oba kostoly a končil zhruba desať metrov pred hradbami," povedal pre TASR Hrnčiarik.

No cintorín jestvoval podľa neho oveľa skôr, ako postavili gotickú baziliku. Na okraji pozemku boli totiž pred časom pri stavbe domu nájdené dva hroby z obdobia Veľkej Moravy. Samotný veľkomoravský kostol zatiaľ nebol objavený, podľa Hrnčiarika baziliku - vtedajší farský kostol, pravdepodobne postavili na jeho mieste. Celá lokalita sa nachádza na najvyššom mieste inak rovinatej Trnavy.

Kostol sv. Michala dal postaviť na základoch menšej cintorínskej kaplnky trnavský kapitán Pavol Hollý v 15. storočí. Prídomok slovenský dostal pre konanie bohoslužieb v slovenskom jazyku, kým v susednom sv. Mikulášovi to bolo zásadne v maďarčine a nemčine. Od začiatku mal podľa všetkého problémy so statikou, čomu nasvedčujú nálezy archeológov. K najstaršej fáze kostola postupne pristavovali a zväčšovali priestory, ale nakoniec bol, ako dodal Hrnčiarik, pre zlý technický stav asanovaný.

Zistenia z archeologického výskumu, ktorý si radnica objednala, sa stanú podkladom na vypracovanie projektu archeoparku. Počíta aj s trojrozmernými ukážkami stavieb.