< sekcia Trnavský kraj

V galérii v Trnave je vystavený česko-slovenský Tanec línií a tvarov

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Roman Hanc

Jej kurátorom je riaditeľ GJK Vladimír Beskid a v priestoroch Koppelovej vily na Zelenom kríčku si ju bude možné pozrieť do 21. novembra.

Trnava 7. októbra (TASR) – Ako česko-slovenské maliarske stretnutie, obrazový dialóg dvoch abstraktných podôb súčasnej maľby umelcami jednej generačnej vlny – Davida Hanvalda (1980) a Jána Vasilka (1979) je vnímaná výstava Tanec línií a tvarov, ktorú od štvrtka predstavuje trnavská Galéria Jána Koniarka (GJK). Jej kurátorom je riaditeľ GJK Vladimír Beskid a v priestoroch Koppelovej vily na Zelenom kríčku si ju bude možné pozrieť do 21. novembra.

Autori majú spoločné, že pracujú vo väčších cykloch a výstava v Trnave ukazuje premenu ich vizuálneho jazyka za posledných desať rokov, ale aj istú kontinuitu a integritu vlastných programov a rukopisov,“ konštatoval Beskid. Ako doplnil, ich črtami je aj premena a posun osobných programov a prístupov v priebehu posledného desaťročia, spojenie s architektúrou a prvky náhody v racionálnom rámci. „Zároveň ich odlišuje maliarsky prístup - kým Hanvald sa sústreďuje na jedno elementárne gesto, Vasilko vytvára hustú sieť siločiar pri budovaní dostredivých vrstvených obrazových máp a značení v emocionálnom poli,“ uviedol kurátor.

Vasilko dlhodobo vytvára vlastnú reč geometrie na rozhraní abstrakcie a figuratívnosti. Je predstaviteľom postgeometrickej abstrakcie a prešiel od projekcie obrazovej architektúry k zmnoženej sieti vrstvených línií. Prvú staršiu polohu rozptýlených štruktúr a architektonického poriadku reprezentujú rozmerné plátna z cyklu Návrh na Múzeum súčasného umenia v Košiciach pre rok 2013. Od roku 2012 popri mechanickom balete industriálnych prvkov formuje nové definovanie obrazovej plochy. V súčasnosti dominujú obrazové štruktúry, „utkané“ z hustej siete opakujúcich sa farebných línií v istom poriadku, ale aj so značnou mierou náhodnosti ich radenia a dĺžky.

U Hanvalda možno nájsť rad jednotlivých maliarskych sérií ako Stolička, Kocka, Stavebnica, Názvy, Textové obrazy a podobne. Osobitú kapitolu tvoril cyklus prác Tabuľky, kde podľa vylosovaného čísla farby autor nanášal farbu v troch základných smeroch. Nasledovalo vytváranie obrazových inštalácií objektov so spájaním jednotlivých obrazov a základným ťahom farebného tónu na okraji či redukovanie obrazu na objektovú štruktúru „okien“ z priečok. V aktuálnej sérii s názvom Textové obrazy kaligraficky prepisuje základné pojmy či texty až do monochrómne bielych plátien.