Lietadlá americkej armády 16. júna 1944 bombardovali Bratislavu - hlavné mesto vtedajšej vojnovej Slovenskej republiky. Cieľom spojeneckých síl bola rafinéria Apollo, ktorá zásobovala pohonnými hmotami nemecké vojsko. Nálet si vyžiadal stovky obetí na ľudských životoch a nemalé hospodárske škody.

Podľa slov zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Petra Šumichrasta, túto udalosť využila propaganda vojnovej Slovenskej republiky. Dôkazom je aj článok v denníku Gardista jeden deň po pohrebe obetí náletu, ktorý mal titulok Nezradíme preliatu krv. Desiatky záberov na horiace a zničené objekty zverejnila vtedajšia štátna Slovenská tlačová kancelária (STK) pod názvom „Teroristický letecký útok na hlavné mesto Bratislavu 16. 6. 1944".

Foto: SNA

"Bojový let amerických bombardérov sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín, bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov Apollo, ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru," uviedol v jednej z relácií TASR TV vojenský historik Šumichrast. Údaje o obetiach bombardovania sa rôznia. Niektoré zdroje uvádzali počty mŕtvych od 70 po 300, ale podľa vtedajšej Civilnej protileteckej obrany ich počet presiahol 770.

Podľa dobových správ bolo v areáli Apollky počas náletu zabitých 74 zamestnancov, ďalšie obete zaznamenali v meste, kde dopadli bomby. Bratislavská rafinéria bola zničená na 80 percent. Medzi obeťami boli podľa dostupných informácií traja vojaci slovenskej armády, ostatní boli zamestnanci Apollky a ďalší civilisti. Na pohrebe obetí sa na Ústrednom cintoríne v Slávičom údolí zúčastnili 19. júna tisíce ľudí. V bratislavských nemocniciach ošetrili po nálete 585 osôb a 717 osôb bolo nezvestných.