K najnebezpečnejším chorobám v polovici 20. storočia na Slovensku patrila tuberkulóza a ďalšie pľúcne ochorenia, ktoré sužovali obyvateľstvo bez ohľadu na ich ekonomické zázemie. Štát sa preto rozhodol postaviť sanatórium v prostredí, ktoré sa zdalo pre postihnutých touto chorobou najvhodnejšie – vo Vysokých Tatrách.
Areál dnešného Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy stojí v oblasti južného úbočia Vysokých Tatier, v nadmorskej výške 1100 m.
Slávnostné otvorenie sanatória vo Vyšných Hágoch. Zdroj – Slovenský národný archív, jún 1941.Foto: SNA
„Projekt pre generálneho investora – Ústrednej sociálnej poisťovne bol vypracovaný v roku 1933 a s výstavbou sa začalo o rok neskôr, pričom sa využili skúsenosti z výstavby podobných zariadení v Európe,“ uvádza sa na webovej stránke ústavu.
V prvej fáze výstavby sa v rokoch 1934 – 1935 realizovali inžinierske siete vrátane cesty z Lučivnej do areálu ústavu, prípojka elektrického vedenia, potrubie s vodojemom a úpravňa pitnej vody.
Následne sa budovali prevádzkové a ubytovacie objekty, ku ktorým patrili liečebná budova, infekčný pavilón, prosektúra, centrálna kotolňa s elektrárňou, dielne, práčovňa či garáže. Nový liečebný ústav slávnostne otvorili v júni 1941.
Slávnostné otvorenie sanatória vo Vyšných Hágoch. Zdroj – Slovenský národný archív, jún 1941.Foto: SNA