Legendárny Viliam Žingor bol počas Slovenského národného povstania významným organizátorom partizánskeho hnutia. Jeho meno sa si ľudia na Slovensku spájajú nie len s odvahou a húževnatosťou, ale predovšetkým s nespravodlivým procesom, ktorý vykonštruovali komunisti v 50. rokoch minulého storočia.

Počas prvej Slovenskej republiky sa Žingor vyhol nástupu do armády a odišiel do hôr. V Turci nad Bystričkou založil na jar 1944 partizánsku skupinu a v auguste 1944 lesný výcvikový tábor, v ktorom sústreďoval zbrane, potraviny a cvičil partizánov. Tesne pred vypuknutím SNP sa po spojení so skupinou Petra Veličku v Sklabini stal veliteľom 2. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika. Brigáda pôsobila v Rajeckej doline, podieľala sa na obrane povstaleckého územia. Po vojne bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy.

Viac fotografií nájdete TU

Bývalý partizánsky veliteľ si svoj osud podpísal sám ešte pred komunistickým prevratom. V roku 1945 vstúpil V. Žingor do Komunistickej strany Slovenska, v Slovenskej národnej rade bol i jej poslancom a bol aj funkcionárom Zväzu slovenských partizánov. Nespokojný s politikou strany z jej radov v júli 1947 vystúpil, otvorene ju kritizoval. Upozorňoval aj na mnohých falošných partizánov, ktorí sa po vojne z rôznych príčin vydávali za odbojárov, pritom v skutočnosti sa do boja proti fašizmu vôbec nezapojili.

Žingor neprijal politické zmeny po roku 1948, za čo ho perzekvovali a často musel meniť zamestnanie. Finančne vyčerpaný prijal ponuku spolubojovníka nasťahovať sa do jeho chaty v horách. Tento "odchod do hôr" sa v roku 1950 stal jedným z hlavných "previnení", ktorých sa mal dopustiť.

Realizácia akcie "Turiec", teda likvidácia údajnej protištátnej skupiny na čele so Žingorom, sa začala už v novembri 1949. Posilnená Štátna bezpečnosť v Martine a Žiline rozbehla veľké zatýkanie a domové prehliadky. Žingora chytili v horách, väznili a vyšetrovali ho v Čechách a na Slovensku v Leopoldove. Podľa žaloby Štátnej prokuratúry v Bratislave zničili ideály Slovenského národného povstania, pokúsili sa zničiť ľudovodemokratické zriadenie, organizovali branné a pomocné sily, boli stíhaní za velezradu...

Vo vykonštruovanom procese, jednom z prvých politických monsterprocesov na Slovensku po Februári 1948, odsúdila slovenská a česká justícia za rozvratnú protištátnu činnosť Viliama Žingora na trest smrti. Spolu s ním aj Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka, ďalších dvoch členov štábu partizánskej brigády. Justičnú vraždu nad Viliamom Žingorom vykonali 18. decembra 1950. Dožil sa iba 38 rokov. Proces rehabilitácie Viliama Žingora sa začal v roku 1968. K úplnej rehabilitácii a očisteniu jeho mena došlo až 60 rokov po jeho smrti.

Viac fotografií nájdete TU