Teraz.sk prináša historické fotografie z archívu TASR s dobovými popiskami.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Mnohí dnes poznajú povinnú vojenčinu len z rozprávania. Často pri stretnutiach v dobrej nálade sa muži, čo ju zažili, rozprávajú o kamarátoch na celý život, zážitkoch i absurdných príhodách, ktorým sa niekedy ani nedá veriť. Mnohé z nich sú skutočné, niektoré pritiahnuté za vlasy. Dva roky v živote muža dokázali napísať zábavné, ale i smutné príbehy. Výhodou človeka je však to, že v pamäti si uchováva predovšetkým tie veselé spomienky.
Keď vošiel do platnosti zákon o zániku základnej vojenskej služby, prestal byť 1. októbrový deň strašiakom pre chlapcov, ktorí dosiahli vek dospelosti. V tento deň totiž desaťročia odchádzali mladí regrúti do vojenských posádok po celej republike.
Viac fotografií si pozrite TU
V dobrej nálade i so slzami v očiach sa chlapci stretávali na železničných staniciach. Zo západných Čiech sa cestovalo na východné Slovensko a opačne. Odchod na vojenskú službu bol skutočným zásahom do života mladého muža, ktorého vytrhli z bežného života a dva roky (pred tým aj viac) musel prežiť pomerne ďaleko od domova. Ak teda nerátame vysokoškolákov a sociálne výnimky. Všetko sa mení po roku 1992 kedy sa postupne začína vojenčina skracovať.
História je dôkazom toho, že pre niektorých mužov, najmä v 50. rokoch minulého storočia, bola vojenská služba skutočnou pohromou a pošliapavaním dôstojnosti. V dobe paradoxov však pre iných mohlo byť nešťastím práve to, keď ich na vojenčinu nevzali. V ich komunite to totiž mohlo značiť, že sú chorí a neschopní.
Viac fotografií nájdete TU
Vojenčina sa stala medzníkom v živote muža. Podľa nej si musel plánovať celý život, školu, rodinu, budovanie vlastného domova i profesionálnu kariéru. V spomienkach mužov teda dnes zostávajú vyšetrenia pred odvodovou komisiou, prideľovanie k ozbrojeným zložkám, ale aj výcvik a kurzy pred nástupom na vojenčinu.
V pamäti sa uchovali spomienky na deň, keď sa chlapci lúčili so svojimi príbuznými a priateľkami a cestovali na druhý koniec republiky. Nezabúda sa na strihanie vlasov, na prvé týždne prijímača v kasárňach, rajóny, mazákov i dôstojníkov, šikanovanie a všetko čo s tým bolo spojené. Či skutočne vojna urobila z chlapcov chlapov, musí posúdiť každý sám.
Viac fotografií si pozrite TU