V piatok 6. novembra 1964 v ranných hodinách sa začala premávka na rýchlodráhe medzi Košicami a Východoslovenskými železiarňami.

"Pravidelná preprava je zabezpečená z križovatky Zimná ulica - Petra Jilemnického cez sídlisko Nové Mesto k hlavnému vchodu do Východoslovenských železiarní. V špičke bude premávať päť električiek - dvojičiek s kapacitou 1100 ľudí jedným smerom," uvádza archívna správa TASR.

Najmodernejší hutnícky kombinát v Československu, tisícky nových bytov, nová infraštruktúra, to boli vízie strany a vlády pre východoslovenskú metropolu koncom 50. rokov. K ich realizácii sa pristúpilo hneď v januári 1960. Prvá sa začala budovať hutnícka fabrika.


Viac fotografií nájdete TU

Uznesenie vlády z toho istého roku nariadilo východoslovenskému Krajskému národnému výboru v Košiciach zabezpečiť rýchlu a pohodlnú dopravu pracujúcich z mesta do novobudovanej fabriky. Uvažovalo sa o autobusovej i trolejbusovej doprave. Keďže fabrika mala byť v tom čase najväčším hutníckym kombinátom v strednej Európe, objavila sa aj myšlienka unikátnej visutej dráhy, ktorá dovtedy v ČSR nebola. Ekonomicky najefektívnejšia však bola elektrická rýchlodráha, o čom sa rozhodlo vo februári 1960.

Presne o rok sa začalo s jej výstavbou. Budovala sa po etapách a jej náklady siahali k sume takmer 70 miliónov Kčs. Popri rýchlodráhe sa začalo v roku 1962 stavať aj nové satelitné mestečko vtedy známe ako Nové Mesto, v ktorom malo nájsť svoj nový domov až 60 tisíc ľudí.

„Trasa rýchlodráhy medzi košickým sídliskom Nové Mesto a VSŽ je 13 kilometrov. Električky po nej postupne začali jazdiť v trojvozidlových súpravách, čo bolo v Československu dovtedy raritou,“ uvádza sa v archívnej správe.