Veľkonočné sviatky sú spojené s tradičnými zvykmi. Korbáče s mašľami a zdobené kraslice sú neodmysliteľnou súčasťou a symbolmi Veľkej noci.

Takmer do celého sveta sa prostredníctvom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) dostávali kraslice z regiónov východného Slovenska. Veľkej obľube sa tento druh ľudového umenia tešil v obciach medzilaboreckej doliny, najmä v Čertižnom. Tamojšie kraslice spomedzi ostatných vynikajú svojou farebnosťou, motívmi i archaickou technikou spracovania pomocou najjednoduchších nástrojov (zápalky, špendlíkové hlavičky) s použitím včelieho vosku.

„Čertižnianske ženy každoročne dodávajú do ÚĽUV-u vyše 3 000 kraslíc. V celoštátnych súťažiach získavajú ich výrobky najvyššie ocenenia a Eva Ťahlová z tejto obce je držiteľkou titulu majster ľudovej umeleckej výroby v odbore maľovanie kraslíc,“ píše sa v správe z archívu TASR.

Viac fotografií nájdete TU...
Hoci Domaniža v okrese Považská Bystrica nie je už číro rázovitá dedina, predsa sa tu uchovávajú niektoré staré zvyky. Dievčatá tradične dávali kúpačom na Veľkú noc pekné kraslice.

„Zásluhou ľudovej umelkyne Štefánie Dudákovej sa stávajú veľkonočné kraslice z Domaniže čoraz známejšie aj v zahraničí. Rodáčka z Domaniže sa zaoberá maľovaním kraslíc od malička. Najprv ich maľovala len pre svojich spoluobčanov, od roku 1957 začala pracovať aj pre ÚĽUV,“ píše sa v archívnych záznamoch.

Viac fotografií nájdete TU...

Foto: TASR

Niekoľko tisíc kraslíc ročne pre ÚĽUV vyrábala aj Mária Ďurdinová z Veľkej Čause. Ten ich exportoval v tom čase hlavne do Spojených štátov amerických, kde sa tešili veľkej obľube hlavne u našich krajanov.

„Maľovanie kraslíc si vyžaduje veľkú zručnosť a trpezlivosť. Na vyfúknuté biele vajíčka sa pomocou špendlíka nanáša včelí vosk. Vajíčka sa potom farbia. Farbenie a sušenie sa opakuje toľkokrát, koľko farebných kombinácii sa zvolí,“ vysvetlila umelkyňa.

Viac fotografií nájdete TU...