Foto: Pohľad na obrovskú plochu štadióna na Strahove pri cvičení prostných. 16. 200 cvičencov – dorastencov. Foto: archív TASR, autor Š. Petráš, 24. júna 1955.Foto: TASR
Teraz.sk prináša historické fotografie z archívu TASR s dobovými popiskami.
Na pražskom Strahove otvorili 23. júna 1955 prvú celoštátnu spartakiádu, najväčšiu celonárodnú telovýchovnú a športovú slávnosť svojej doby. Do 5. júla sa tu 29 skladbách predviedlo na ploche viac ako 1 690 000 cvičencov.
Prvá celoštátna spartakiáda sa niesla v duchu vyvrcholenia osláv desiateho výročia oslobodenia Československa Červenou armádou. Podľa prezidenta Antonína Zápotockého mala predčiť a prekonať po všetkých stránkach to, čo bolo dovtedy v ČSR videné a ukázané na sokolských zletoch, robotníckych olympiádach a spartakiádach.
Príprava na I. celoštátnu spartakiádu sa začala už v roku 1953. Pred nástupom na Strahov sa konalo 311 okresných a 28 krajských spartakiádnych vystúpení. Strahovské vystúpenia boli rozdelené na Deň mladých, Deň dospelých, Deň Zväzarmu a Deň ozbrojených síl. Spolu so spartakiádou sa konali aj ďalšie športové, turistické akcie a Festival ľudovej umeleckej tvorivosti.
Na prvú spartakiádu bolo vyhradených v štátnom rozpočte 45 miliónov korún. Do Prahy prišlo v čase jej konania niekoľko sto tisíc ľudí z celej republiky. Boli ubytovaní na školách po celom meste, preto sa počas spartakiády začínali letné prázdniny v hlavnom meste o 2 týždne skôr.
Spartakiádou žil aj obchod. Ponuka tovarov bola obohatená o inak nedostupné exotické ovocie a údeniny. Zdôrazňovalo to výnimočnosť týchto dní. Noviny Rudé právo v roku 1955 písali o tom, že podnik zahraničného obchodu Koospol priviezol mimoriadne za týmto účelom 80 ton pravej uherskej salámy a z Rumunska nový typ talianskej salámy.
Dobrovoľne nedobrovoľná
Spartakiáda bola formálne dobrovoľná, avšak na školách a závodoch bola účasť povinná. Žiakom a študentom sa za odmietnutie nácviku hrozila zhoršená známka z telesnej výchovy. Príslušníci armády si napríklad vyberať nemohli, rozhodovali velitelia. Zámerom bolo, aby na celoštátnu spartakiádu do Prahy postupovali z okresných a krajských kôl len tí najlepší z najlepších.
Treba však úprimne priznať, že boli veľa aj tých, čo spartakiádu vítali. Bolo tu viacero dôvodov. Pre mládež to bola napríklad príležitosť v prípade výberu, stráviť na náklady štátu týždeň v hlavnom meste. Príjemným spestrením bola aj pre ženy, ktoré veľa času trávili v domácnosti. Matky cvičiace so svojimi ratolesťami chceli verejne ukázať čo ich deti dokážu. Bola tu šanca dostať sa do záberu televízie a mnohé iné. V neposlednom rade pre mnohých to bola v päťročnom intervale jednoducho príležitosť na akú takú športovú aktivitu.
Foto: Rozlúčka bratislavských cvičencov pred odchodom na celoštátnu spartakiádu do Prahy. Archív TASR, autor J. Teslík, 21. júna 1955.Foto: TASR
„Z bratislavskej hlavnej stanice odcestovalo v utorok 21. júna osobitným vlakom o 8.04 hod. 950 cvičencov na spartakiádu do Prahy. Boli medzi nimi aj žiaci a študenti Vyššej školy hospodárskej, VI. jedenásťročnej školy na Tehelnom poli, IV. jedenásťročnej školy na Jelenej ulici. S cvičencami, ktorí mali to šťastie vystúpiť so svojimi cvikmi na I. CS v Prahe sa prišli rozlúčiť ich rodičia a súrodenci,“ píše sa v archívnej správe.
Strahovská spartakiáda prezentovala zdatnosť a pripravenosť ľudu. Jej vyvrcholením bolo vždy vystúpenie Zväzarmu a armády, ktoré prezentovalo pripravenosť brániť našu vlasť na zemi i vo vzduchu. Jedno vystúpenie absolvovali vojaci dokonca s puškami a záver programu obsahoval hromadný zoskok výsadkárov na plochu štadióna. Ich prvé vystúpenie v roku 1955 sprevádzalo aj 15 tisíc holubov, ktoré tri minúty krúžili nad Strahovským štadiónom. Príslušníci Zväzarmu sa predviedli ukážkami ovládania stoviek motocyklov a traktorov v ťažkých kruhových zostavách. Počas záverečného cvičenia preleteli nad štadiónom v rojoch vetrone. Na oblohe vytvorili slovo MIER a písmená I. CS na počesť I. celoštátnej spartakiády.