Attack on Prime Minister
News in English
Agentúra AFP spresnila, že Zelenskyj vystúpi na parížskej konferencii o obnove Ukrajiny prostredníctvom videozáznamu. Ukrajinu na nej bude reprezentovať premiér Denys Šmyhaľ.
Autor TASR
Paríž/Kyjev 11. decembra (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o príprave konferencie na podporu Ukrajiny, ktorá sa má konať v utorok v Paríži.
Obaja lídri o svojom telefonáte informovali prostredníctvom sociálnych sietí, uviedla spravodajská televízia BFM.
Macron na sieti Twitter špecifikoval, že so Zelenským diskutovali o dvoch konferenciách, ktoré Francúzsko organizuje v utorok. V prípade prvej ide o medzinárodné podujatie zamerané na uspokojenie potrieb Ukrajiny na prekonanie zimy. Aktérmi druhej konferencie budú francúzske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obnove Ukrajiny.
Ukrajinský prezident vo svojom statuse informoval, že "v predvečer virtuálneho summitu G7 a podpornej konferencie v Paríži" s Macronom počas telefonátu zosúladili svoje postoje a diskutovali o realizácii desaťbodového mierového plánu, ale aj o obrannej spolupráci a energetickej stabilite.
Spomínaný desaťbodový plán Zelenskyj predstavil v polovici novembra na summite G20 na indonézskom ostrove Bali.
Zelenského plán zahŕňa jadrovú a potravinovú bezpečnosť, osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a konečnú mierovú dohodu s Moskvou. Zelenskyj okrem iného vyzval politikov z G20, aby použili všetok svoj vplyv a primali Rusko, "aby upustilo od jadrovej hrozby", a zaviedli cenový strop na energie importované z Ruska.
Agentúra AFP spresnila, že Zelenskyj vystúpi na parížskej konferencii o obnove Ukrajiny prostredníctvom videozáznamu. Ukrajinu na nej bude reprezentovať premiér Denys Šmyhaľ.
Podľa Elyzejského paláca sa na tomto podujatí zúčastnia "hlavy štátov, predsedovia vlád a ministri" zo 47 krajín, ako aj generálny tajomník OSN António Guterres.
Konferencia sa koná krátko po tom, ako Emmanuel Macron začiatkom decembra v rozhovore s francúzskou televíziou TF1 naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky.
Niektoré ukrajinské osobnosti a východoeurópski lídri vyjadrili podráždenie a dokonca aj otvorený nesúhlas s týmito Macronovými výrokmi. Podľa Kyjeva či Pobaltia je to Moskva, kto by sa mal po ukončení invázie zaručiť Európe.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok v Biškeku vyhlásil, že Rusko je otvorené a pripravené na dohody s Ukrajinou, no po vyjadreniach nemeckej exkancelárky Angely Merkelovej o minských dohodách "rozmýšľa, s kým má do činenia". Putin poukázal aj na otázku dôvery, ktorá momentálne "je takmer na nule."
Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.
Merkelová pritom v zmienenom rozhovore, zverejnenom vo štvrtok, doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."
Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.
Obaja lídri o svojom telefonáte informovali prostredníctvom sociálnych sietí, uviedla spravodajská televízia BFM.
Macron na sieti Twitter špecifikoval, že so Zelenským diskutovali o dvoch konferenciách, ktoré Francúzsko organizuje v utorok. V prípade prvej ide o medzinárodné podujatie zamerané na uspokojenie potrieb Ukrajiny na prekonanie zimy. Aktérmi druhej konferencie budú francúzske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obnove Ukrajiny.
Ukrajinský prezident vo svojom statuse informoval, že "v predvečer virtuálneho summitu G7 a podpornej konferencie v Paríži" s Macronom počas telefonátu zosúladili svoje postoje a diskutovali o realizácii desaťbodového mierového plánu, ale aj o obrannej spolupráci a energetickej stabilite.
Spomínaný desaťbodový plán Zelenskyj predstavil v polovici novembra na summite G20 na indonézskom ostrove Bali.
Zelenského plán zahŕňa jadrovú a potravinovú bezpečnosť, osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a konečnú mierovú dohodu s Moskvou. Zelenskyj okrem iného vyzval politikov z G20, aby použili všetok svoj vplyv a primali Rusko, "aby upustilo od jadrovej hrozby", a zaviedli cenový strop na energie importované z Ruska.
Agentúra AFP spresnila, že Zelenskyj vystúpi na parížskej konferencii o obnove Ukrajiny prostredníctvom videozáznamu. Ukrajinu na nej bude reprezentovať premiér Denys Šmyhaľ.
Podľa Elyzejského paláca sa na tomto podujatí zúčastnia "hlavy štátov, predsedovia vlád a ministri" zo 47 krajín, ako aj generálny tajomník OSN António Guterres.
Konferencia sa koná krátko po tom, ako Emmanuel Macron začiatkom decembra v rozhovore s francúzskou televíziou TF1 naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky.
Niektoré ukrajinské osobnosti a východoeurópski lídri vyjadrili podráždenie a dokonca aj otvorený nesúhlas s týmito Macronovými výrokmi. Podľa Kyjeva či Pobaltia je to Moskva, kto by sa mal po ukončení invázie zaručiť Európe.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok v Biškeku vyhlásil, že Rusko je otvorené a pripravené na dohody s Ukrajinou, no po vyjadreniach nemeckej exkancelárky Angely Merkelovej o minských dohodách "rozmýšľa, s kým má do činenia". Putin poukázal aj na otázku dôvery, ktorá momentálne "je takmer na nule."
Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.
Merkelová pritom v zmienenom rozhovore, zverejnenom vo štvrtok, doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."
Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.
