Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Neúspech sa pripisuje aj odhaleniu zverstiev, ktorých sa dopustili ruskí vojaci na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva, ako napríklad v Buči. To Ukrajine znemožnilo zmierenie.
Autor TASR
Moskva 12. apríla (TASR) - Zatiaľ čo Švajčiarsko navrhuje zorganizovať mierový summit s cieľom nájsť riešenie vojny na Ukrajine, Moskva teraz oživuje staré riešenie, doplnené o ďalšie požiadavky. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry DPA.
Kremeľ považuje za možný základ nového riešenia dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o mierovom urovnaní, o ktorej sa napokon neúspešne rokovalo v Istanbule krátko po vypuknutí vojny v roku 2022.
Táto dohoda by mohla slúžiť ako základ pre nové rozhovory, uviedol v piatok pre tlačovú agentúru Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Nové územia sú teraz zakotvené v našej ústave, čo pred dvoma rokmi nebolo," dodal Peskov.
Tieto pripomienky boli vyvolané švajčiarskym návrhom na mierovú konferenciu, ktorá má spočiatku zmobilizovať väčšiu medzinárodnú podporu pre Ukrajinu.
Rozhovory s Moskvou sa majú uskutočniť až ako druhý krok, čo ruský prezident Vladimir Putin skritizoval. Putin na štvrtkovom stretnutí s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom povedal, že je jasné, že bez Moskvy sa nedá nič rozhodnúť.
Koncom marca 2022, približne mesiac po tom, ako Putin nariadil inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu, dosiahli vyjednávači Ukrajiny a Ruska počas rokovaní v Istanbule predbežnú dohodu o zastavení nepriateľských akcií, keďže bolo postupne zrejmé, že Moskvou plánované dobytie Kyjeva nebude úspešné.
Neskôr sa ukázalo, že Ukrajina pôvodne súhlasila, že sa vzdá členstva v NATO a zostane neutrálna. Dohoda sa však nerealizovala, čiastočne pre nezhody v otázke územných nárokov.
Rusko začalo vojnu na Ukrajine pod zámienkou "oslobodenia" Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sčasti ovládali proruskí separatisti, spod kontroly Kyjeva. Rusko medzičasom v ústave vyhlásilo tieto dve oblasti, ako aj Chersonskú a Záporožskú oblasť, za svoje vlastné územie, hoci ich vojensky ovláda len čiastočne.
Neúspech sa pripisuje aj odhaleniu zverstiev, ktorých sa dopustili ruskí vojaci na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva, ako napríklad v Buči. To Ukrajine znemožnilo zmierenie.
Medzi podmienky, ktoré si Rusko stanovilo, patrilo zachovanie územných ziskov, ako aj to, že Ukrajina sa stane demilitarizovanou, neutrálnou krajinou, ktorá nebude členom NATO.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.
Peskov sa k územným nárokom Moskvy odmietol bližšie vyjadriť a uviedol, že na podrobnosti "teoretických rokovaní" je ešte priskoro. Podľa jeho slov stále neexistujú žiadne náznaky, že by Ukrajina bola ochotná rokovať.
Presné údaje o počte obetí z radov vojenského personálu obe strany vo všeobecnosti utajujú. Zelenskyj však v marci vyčíslil straty svojej krajiny na približne 31.000 mŕtvych.
Podľa západných odhadov je počet obetí oveľa vyšší. Americké odhady z polovice roka 2023 uvádzajú počet zabitých ukrajinských vojakov na 70.000 a počet zabitých ruských vojakov na 120.000.
Kremeľ považuje za možný základ nového riešenia dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o mierovom urovnaní, o ktorej sa napokon neúspešne rokovalo v Istanbule krátko po vypuknutí vojny v roku 2022.
Táto dohoda by mohla slúžiť ako základ pre nové rozhovory, uviedol v piatok pre tlačovú agentúru Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Nové územia sú teraz zakotvené v našej ústave, čo pred dvoma rokmi nebolo," dodal Peskov.
Tieto pripomienky boli vyvolané švajčiarskym návrhom na mierovú konferenciu, ktorá má spočiatku zmobilizovať väčšiu medzinárodnú podporu pre Ukrajinu.
Rozhovory s Moskvou sa majú uskutočniť až ako druhý krok, čo ruský prezident Vladimir Putin skritizoval. Putin na štvrtkovom stretnutí s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom povedal, že je jasné, že bez Moskvy sa nedá nič rozhodnúť.
Koncom marca 2022, približne mesiac po tom, ako Putin nariadil inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu, dosiahli vyjednávači Ukrajiny a Ruska počas rokovaní v Istanbule predbežnú dohodu o zastavení nepriateľských akcií, keďže bolo postupne zrejmé, že Moskvou plánované dobytie Kyjeva nebude úspešné.
Neskôr sa ukázalo, že Ukrajina pôvodne súhlasila, že sa vzdá členstva v NATO a zostane neutrálna. Dohoda sa však nerealizovala, čiastočne pre nezhody v otázke územných nárokov.
Rusko začalo vojnu na Ukrajine pod zámienkou "oslobodenia" Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sčasti ovládali proruskí separatisti, spod kontroly Kyjeva. Rusko medzičasom v ústave vyhlásilo tieto dve oblasti, ako aj Chersonskú a Záporožskú oblasť, za svoje vlastné územie, hoci ich vojensky ovláda len čiastočne.
Neúspech sa pripisuje aj odhaleniu zverstiev, ktorých sa dopustili ruskí vojaci na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva, ako napríklad v Buči. To Ukrajine znemožnilo zmierenie.
Medzi podmienky, ktoré si Rusko stanovilo, patrilo zachovanie územných ziskov, ako aj to, že Ukrajina sa stane demilitarizovanou, neutrálnou krajinou, ktorá nebude členom NATO.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.
Peskov sa k územným nárokom Moskvy odmietol bližšie vyjadriť a uviedol, že na podrobnosti "teoretických rokovaní" je ešte priskoro. Podľa jeho slov stále neexistujú žiadne náznaky, že by Ukrajina bola ochotná rokovať.
Presné údaje o počte obetí z radov vojenského personálu obe strany vo všeobecnosti utajujú. Zelenskyj však v marci vyčíslil straty svojej krajiny na približne 31.000 mŕtvych.
Podľa západných odhadov je počet obetí oveľa vyšší. Americké odhady z polovice roka 2023 uvádzajú počet zabitých ukrajinských vojakov na 70.000 a počet zabitých ruských vojakov na 120.000.
