FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok.
Predseda vlády prirovnal možnosť hostiť mierové rokovania v Slovinsku k prvému stretnutiu medzi ruským prezidentom Putinom a americkým prezidentom W. Bushom v Slovinsku v roku 2001.
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule.
Ukrajina a jej európski spojenci - Francúzsko, Nemecko, Británia a Poľsko - v sobotu v Kyjeve oznámili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája.
Austrálčan a jeho britský kolega zahynuli minulý týždeň neďaleko východoukrajinského mesta Izium v dôsledku zranení po explózii podomácky vyrobeného výbušného zariadenia.
Do Londýna zavítajú zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Európskej únie.
Ukrajina s takýmto postupom bez námietok súhlasila, pripomenul.
Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, sa snaží napriek ruskej invázii na Ukrajinu udržiavať dobré vzťahy ako s Kyjevom, tak aj s Moskvou.
Podľa jeho slov je zločinom podávať si ruku s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom, ktorého označil za masového vraha.
„Celý svet na to čakal už veľmi dlho. A úplne prvým krokom k skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je prímerie,“ napísal Zelenskyj.
Obe strany konfliktu sa pritom opakovane navzájom obviňovali z porušenia prímeria.,aktualizované
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ešte pred oznámením spoločného plánu európskych lídrov vyhlásil, že sa Rusko nenechá zastrašovať sankciami.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu počas cesty z Kyjeva označil Putinov návrh za „prvý krok“, podľa neho je však nepostačujúci,
Putin na to reagoval tak, že v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule.
Podľa prezidenta chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré krajiny viedli v roku 2022.
Vyhol sa však odpovedi na otázku, či Nemecko pošle Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane.
Pred zmieneným oznámením absolvovali ešte aj spoločný telefonický rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v sobotu stretli so Zelenským v Kyjeve.
Európski lídri z tzv. koalície ochotných pricestovali v sobotu do Kyjeva, aby sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uctili si obete druhej svetovej vojny.
Štátnici tiež v sobotu na rokovaniach absolvovali spoločný telefonický rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, píše agentúra AFP. ,aktualizované
Macron ďalej poznamenal, že Ukrajina už návrh na 30-dňové úplné a bezpodmienečné prímerie, ktoré navrhol Washington ešte 11. marca, akceptovala.
Predmetom rokovaní má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. ,aktualizované
Trump vyzval vo štvrtok na jednomesačné bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom zdôraznil, že akékoľvek jeho porušenie by bolo trestané sankciami.
Severná Kórea minulý mesiac po prvýkrát oficiálne priznala, že do bojov na strane Ruska nasadila svoje jednotky.
Veľvyslanectvo vo vyhlásení odporučilo svojim občanom nachádzajúcim sa na Ukrajine, aby boli pripravení okamžite sa ukryť v prípade vyhlásenia leteckého poplachu.
Americký prezident Donald Trump už vo štvrtok vyzval na mesačné bezpodmienečné prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.,aktualizované
K tomuto kroku pristúpila v reakcii na vyhostenie dvoch pracovníkov ukrajinského veľvyslanctva z Budapešti.
Minister vyjadril aj podporu žiadosti poľského premiéra Donalda Tuska o zabezpečenie vonkajších hraníc Európy.
Radev už v minulosti označil víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom za nemožné a v januári obvinil európskych lídrov zo zodpovednosti za státisíce obetí v dôsledku podpory ukrajinskej protiofenzívy.
Lídri v stanovisku podporili Ukrajinu v jej úsilí o spravodlivý a trvalý mier.
Ministri zahraničných vecí 17 členských krajín EÚ sa v piatok zúčastnili na neformálnom stretnutí v ukrajinskom Ľvove so svojím ukrajinským rezortným kolegom Andrijom Sybihom.
Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti, uviedol šéf maďarskej diplomacie.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 podal Kyjev žiadosť o členstvo v EÚ a zároveň vyzval spojencov v NATO, aby krajine poslali pozvánku do Aliancie.
Európska únia sa v piatok zaviazala vyplatiť ukrajinským zbrojárskym spoločnostiam jednu miliardu eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív. ,aktualizované
SR na schôdzke v Ľvove zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rastislav Chovanec.
Uviedol, že so šéfom Bieleho domu vo štvrtok telefonoval niekoľkokrát.
Na prehliadke pri príležitosti 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne boli predstavené aj drony Lancet, Geraň-2, Orlan-10 a Orlan-30.
Fico podľa jej slov stojí na nesprávnej strane dejín, keď sa stretáva so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, na rozkaz ktorého ruské jednotky napadli susednú Ukrajinu vo februári 2022.
Zdôraznil, že Európska únia aj Spojené štáty budú pokračovať v podpore Ukrajiny.
JEF združujú desať štátov - Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litvu, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Britániu.