Bratislava 12. augusta (TASR) - Rozšírenie ázijského tigrovaného komára, ktorý prenáša viac ako 20 rôznych vírusov, na Slovensku nie je úplne známe. Plošný monitoring totiž chýba, sleduje sa len na vedeckej úrovni, respektíve na základe malých výskumných projektov, ktoré poskytujú ohraničené a plošné dáta. Pre TASR to uviedla Viktória Čabanová z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) s tým, že infikovaného komára zatiaľ nezaznamenali. Pripomenula tiež, že znižovať riziko rozmnoženia tohto druhu komára môže aj verejnosť.

Ázijský tigrovaný komár podľa jej slov sám o sebe nie je nebezpečný. Nebezpečenstvo predstavuje fakt, že vie prenášať množstvo vírusov vrátane exotických, ako napríklad dengue, Zika či chikungunya. Jeho usídlenie preto predstavuje riziko. „Každoročne sa na Slovensku vyskytuje niekoľko importovaných prípadov u ľudí. Lokálny prenos zatiaľ nie je známy. Nezachytili sme ani infikovaného komára. Tie sa však štandardne netestujú a údaje o tropických vírusoch máme len z bratislavského letiska, s ktorým na monitoringu spolu s Ministerstvom dopravy SR spolupracujeme,“ dodala.

Štátny celoslovenský monitoring týchto druhov podľa nej chýba. „My vieme, že sú rozšírené aj na iných lokalitách Slovenska, vďaka hláseniu od obyvateľov, avšak tým, že nemáme stabilné dáta, sa voči tomu komárovi tigrovanému zasahuje veľmi ťažko,“ vysvetlila Čabanová. Tvrdí, že zasiahnuť treba hneď, keď sa dostane na nové územie. „Čím dlhšie ho máme a zistíme to neskôr, o to ťažšie je s ním bojovať. Je to už viac-menej na obyvateľoch, aby nám pomáhali. Nedá sa zabíjať bežnými prostriedkami, keďže sa veľakrát množí v blízkosti našich obydlí, v záhradách, v blízkosti panelákov. Tam sa úplne zasahovať nedá,“ skonštatovala odborníčka.

Zároveň upozornila, že komár tigrovaný sa rozmnožuje v stojatých vodách a k regulácii vedia prispieť aj obyvatelia. „Nejde o to, aby sme všetku stojatú vodu vyliali a zničili, ale vieme sa o ňu starať. Napríklad treba zneškodniť odpadky, kde sa dostáva. Všetko, čo zadržiava vodu a potrebujeme ju napríklad pre zvieratá, vieme raz za týždeň vyčistiť a napustiť čistú vodu. Tak zabránime, aby si komár dokončil svoj vývin,“ povedala vedkyňa, ktoré takéto opatrenia považuje za lacné a efektívne.

Väčšie nádoby či sudy s vodou odporúča prekryť sieťovinou s gumičkou. Dažďová voda sa tam dostane, ale samička komára nie a tým pádom tam nevie naklásť vajíčka. „V hlavnom meste sú dostupné aj BTI tablety, ktoré vieme dať či už do jazierok alebo do väčších nádob, tie pomáhajú zabiť larvy komárov,“ dodala.

Poukázala tiež na chemické postreky, ktoré sa používajú na zabíjanie dospelých komárov. Vytvorené však boli pre prípady, keď komáre prenášajú ochorenie na človeka. Pri použití na zníženie počtu komárov tam, kde nie je epidemiologické riziko, je problémom veľmi rýchle vytváranie si rezistencie. „Takéto rezistentné komáre už máme aj na Slovensku práve v tých oblastiach, kde to striekame každé leto,“ priblížila s tým, že na zníženie počtu komárov existuje aj BTI postrek, ktorý zabíja larvy komárov. Neubližuje tak inému hmyzu a komáre si naň oveľa ťažšie vytvárajú rezistencie.