< sekcia Útulkovo

Korytnačka močiarna je jediný pôvodný druh na Slovensku

Korytnačka močiarna. Foto: TASR/František Iván

Patrí medzi kriticky ohrozené chránené živočíchy a jej najvýznamnejšia reprodukčná lokalita je Národná prírodná rezervácia (NPR) Tajba pri Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov.

Streda nad Bodrogom 31. júla (TASR) – Jediný pôvodný druh korytnačky, ktorý žije na Slovensku, je korytnačka močiarna (Emys orbicularis). Patrí medzi kriticky ohrozené chránené živočíchy a jej najvýznamnejšia reprodukčná lokalita je Národná prírodná rezervácia (NPR) Tajba pri Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov.

Prírodná rezervácia v oblasti mŕtveho ramena Bodrogu je veľká 27 hektárov a platí pre ňu štvrtý stupeň ochrany prírody. Presné údaje o počte korytnačiek nie sú známe. „V súčasnosti je populácia negatívne ovplyvnená predovšetkým nepriaznivými klimatickými podmienkami v oblasti Východoslovenskej nížiny,“ uviedla riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica Kristína Voralová. Základný výskum o korytnačkách sa realizuje v spolupráci s občianskym združením Fauna Carpatica.

Odhady združenia spred 10 – 15 rokov hovorili o 100 až 150 dospelých jedincoch v oblasti. „Podobné čísla odhadujeme aj v súčasnosti a zatiaľ sa zdá, že korytnačky viac-menej úspešne až zázračne prekonali nepriaznivé obdobia, keď Tajba úplne vyschla. Nápadná je však absencia mladých jedincov vo veku jeden až šesť rokov,“ skonštatoval člen združenia Peter Havaš.

Korytnačky podľa neho najviac ohrozuje degradácia biotopu jeho vysychanie a zazemňovanie. V prípade miest, kde samice kladú vajcia a ktoré nie sú súčasťou rezervácie, vidí ohrozenie v ich devastácii neriadenou či nepremyslenou lesohospodárskou a poľnohospodárskou činnosťou. Znášky vajec tiež ohrozujú predátori, ako sú líšky, jazvece alebo diviaky.

Obdobie kladenia vajec zásadným spôsobom ovplyvňuje počasie. „Spravidla sa začína okolo 20. mája v prvej vlne a končí okolo 25. júna v druhej vlne. Samice kladú vajcia do hniezdnej jamky vyhrabanej v piesčitej pôde, a je ich priemerne 13. Zaujímavosťou je, že najvyšší zaznamenaný počet u nás bol 25, čo je svetový rekord pre tento druh. Malé korytnačky sa liahnu asi po troch mesiacoch, ale hniezdnu jamku opúšťajú až na prelome apríla a mája ďalšieho roku,“ priblížil Havaš. V literatúre sa uvádza, že korytnačky močiarne sa môžu dožiť až 120 rokov, v slovenskej lokalite majú zdokumentovaného jedinca, ktorý vlani dosiahol vek asi 40 rokov.

Keďže tieto opancierované plazy sa môžu pohybovať aj po dopravných komunikáciách, motoristov v oblasti Stredy nad Bodrogom na to upozorňuje raritná dopravná značka „Pozor korytnačky“.

Riaditeľka Správy CHKO Latorica poukazuje na to, že vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok a niekoľkoročného deficitu zrážok došlo k výraznému poklesu spodných vôd v oblasti celej Východoslovenskej nížiny. Zrážková voda sa tak v NPR Tajba udrží len krátky čas a rýchlo vsakuje do pôdy. „Tým dochádza k vysychaniu lokality, čo spôsobuje degradáciu biotopu druhu, migráciu korytnačiek na nevhodné lokality, narúšanie reprodukcie, a tým oslabovanie populácie, ktorá tu predstavuje najsilnejšiu populáciu korytnačiek močiarnych na Slovensku,“ konštatovala Voralová.

Pomôcť situácii má jednorazové zavodnenie dohodnuté na jeseň v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP). Obnova vodného režimu s dopĺňaním vody do rezervácie je zároveň súčasťou širšieho projektu IP LIFE Natura 2000. Ide o výstavbu prívodnej infraštruktúry a budovanie kanálu na prívod vody do mŕtveho ramena Bodrogu - Tajby.

Zaujímavosti týkajúce sa života korytnačiek možno nájsť na webstránke Fauna Carpatica. Kto by si chcel zblízka obzrieť pôvodnú slovenskú korytnačku, môže zájsť aj do Zoologickej záhrady Košice, kde tento druh úspešne chovajú od roku 2013.