Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 1. apríl – Na 1. apríl pripadá deň, keď si odborníci aj laickí milovníci prírody v mnohých krajinách pripomínajú Svetový deň vtáctva. Jeho korene siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Herman (1835 – 1914), ktorý sa narodil v Brezne, no väčšinu života strávil v Budapešti.
Tento sviatok sa traduje od roku 1900 a pôvodne sa spájal aj s oslavou stromov. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bola takisto zaujímavá akcia pre školy.
Prvý aprílový deň bol operencom zasvätený, pretože v tomto čase prilieta väčšina sťahovavých vtákov, takisto práve v tento deň, v roku 1906, bola podpísaná Medzinárodná konvencia o ochrane užitočného vtáctva.
Na Slovensku žije a hniezdi okolo 220 druhov operencov, na celej Zemi ich je 9600.
Po dlhej zime bez vtáčieho spevu je príchod jari a prílet sťahovavých druhov očakávanou udalosťou aj medzi širokou verejnosťou. Prílet prvých lastovičiek je symbolom príchodu jari a prebúdzania sa prírody. Od roku 1992 je tiež každý rok zasvätený konkrétnemu vtáčiemu druhu, na ktorý chcú odborníci upriamiť pozornosť.
Tento rok to bude sokol kobcovitý. "Vtákom roka 2024, ktorý vyhlasuje Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, je sokol kobcovitý (Falco vespertinus). Je to malý sokol a najpestrejšie sfarbený druh spomedzi našich dravcov s výrazným pohlavným dimorfizmom, čo znamená, že samček a samička sa od seba farebne líšia. Samček je modrosivý s červenými nohavičkami a samička je menej nápadná hnedo-sivo-hrdzavá. Slovensko leží na západnom okraji areálu rozšírenia sokola kobcovitého a patrí medzi naše najohrozenejšie dravce. V posledných rokoch hniezdi len niekoľko párov na juhozápadnom Slovensku v poľnohospodárskej krajine v okolí Bratislavy. Je to spoločenský dravec, ktorý väčšinou hniezdi v kolóniách. Ako všetky sokoly ani sokol kobcovitý si nevie postaviť hniezdo a na hniezdenie využíva staré hniezda havranov ale rád obsadzuje aj špeciálne polobúdky alebo umelé hniezdne podložky, ktoré pre neho inštalujú ochranári," uviedol pre TASR Matej Repel, riaditeľ Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Zaujímavosťou je tiež podľa Repela fakt, že tento druh je prísne sťahovavý, keďže sa živí prevažne veľkými druhmi hmyzu a zimuje až na juhu Afriky. Práve na deň vtáctva by mali opustiť svoje zimoviská v Afrike a vyraziť späť domov. Približne o mesiac by sa mali vrátiť aj na Slovensko.
Prvé sťahovavé druhy vtákov sa objavujú už v druhej polovici februára. Ide o druhy, ktoré prezimovali v južnejších regiónoch Európy a každoročne sa na naše územie vracajú ako prvé. Sú to cíbiky, škovránky, škorce alebo holuby hrivnáky, ktoré počas miernejších zím u nás môžu aj prezimovať.
Prvé lastovičky boli v tomto roku pozorované 19. marca na Záhorí pri Jakubovských rybníkoch a 20. marca na Považí v okolí Trenčína. Prvé dva bociany biele spozorovali už 1. februára v Spišských Vlachoch pri Hornáde.
Na archívnej snímke lastovička obyčajná.Foto: TASR/Lukáš Grinaj
Návrat vtákov z teplých krajín je už v plnom prúde. Na Slovensku počas skorej jari je pozorovaných už viac ako 30 sťahovavých druhov. Postupne priletia ďalšie, ako napríklad orol krikľavý, prepelica poľná, slávik alebo kukučka. V apríli už možno pozorovať tokajúce sluky, vracajú sa aj dudok chochlatý, krakľa belasá, výrik lesný. Taktiež rybáre riečne si začínajú stavať hniezda na štrkových riečnych ostrovčekoch. Ako posledný obvykle prilieta hýľ karmínový - až z ďalekej Ázie.
Na archívnej snímke orol kráľovský.Foto: TASR - František Iván
