Bratislava 27. marca (TASR) - Slintačka a krívačka (SLAK) je vírusové ochorenie, ktoré postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané či voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky. Pre zdravie človeka nákaza nepredstavuje riziko, konzumácia pasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov či tepelne upraveného mäsa je bezpečná. Upozornil na to Úrad vlády (ÚV) SR na sociálnej sieti, kde zverejnil najčastejšie otázky a odpovede súvisiace s ochorením. Materiál vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat, ktoré sa šíri priamym kontaktom medzi zvieratami, kontaminovanými predmetmi a vzduchom. Človek sa ním môže nakaziť len ojedinele. „Vo veľmi ojedinelých prípadoch sa môže vírusom nakaziť aj človek v závislosti od kondície jeho imunitného systému. Priebeh však býva mierny, takmer nebadateľný,“ priblížil ÚV SR.

Vírus je citlivý na teplo a kyslosť, odolať však dokáže mrazom. Konzumácia pasterizovaného mlieka a výrobkov z neho, ako aj dostatočne tepelne upraveného mäsa nepredstavuje pre človeka zdravotné riziko. Tepelná úprava mäsa a mlieka ničí vírus a zaisťuje bezpečnosť potravín, píše ÚV SR na sociálnej sieti.

Vírus slintačky a krívačky je jedným z najmenších a najodolnejších známych živočíšnych vírusov. Známy je od roku 1898. Prenáša sa priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi i oblečením. Preniesť ho možno aj na obuvi personálu či kontaminovanými vozidlami, vzduchom sa dokáže šíriť desiatky kilometrov.

Inkubačná doba vírusu je sedem až 14 dní, u hovädzieho dobytka môže byť kratšia. Medzi prvé príznaky ochorenia u zvierat patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a paznechtu, čo spôsobuje krívanie.

Ochorenie slintačky a krívačky môžu prenášať aj divo žijúce párnokopytníky

Ochorenie slintačky a krívačky (SLAK) môžu prenášať aj divo žijúce párnokopytníky, ako sú jelene, srnky či muflóny. Ochorenie im však nespôsobuje vážnejšie zdravotné problémy, sú iba prenášačmi vírusu, preto ich netreba v lesoch vyrušovať. V súvislosti s potvrdeným výskytom ochorenia je zakázané premiestňovať v rámci celej krajiny hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané a iné párnokopytníky. Upozornil na to na sociálnej sieti Úrad vlády SR.

Prvý prípad SLAK bol potvrdený 21. marca 2025 na troch farmách na juhu Slovenska a následne vstúpili do platnosti núdzové opatrenia. „V rámci mimoriadnych núdzových opatrení je zákaz premiestňovať vnímavé zvieratá, a to hovädzí dobytok, kozy, ovce a ošípané a iné párnokopytníky v rámci celej SR. Psy aj mačky cestovať môžu. Živé zvieratá sa však nemôžu premiestňovať cez hraničné priechody s Maďarskom,“ uviedol úrad.

Všetky nakazené zvieratá sa podľa neho musia utratiť, aby ďalej nešírili nákazu. Zvieratá je možné aj očkovať, avšak vakcína nie je prevenciou pred ochorením, pričom slúži len na zníženie vylučovania vírusu SLAK u zvierat, ktoré už s ním prišli do kontaktu. V ohniskách nákazy je zároveň úplný zákaz vstupu nepovolaných osôb a všetci ľudia, nástroje a automobily musia prejsť dezinfekčnou bránou, respektíve brodom. Zákaz vstupu pre nepovolané osoby platí v krajine na všetky chovy takýchto zvierat, rovnako zatvorené musia byť aj ZOO, cirkusy a nesmú sa organizovať hromadné akcie zvierat.

Úrad spresnil, že dezinfekčný brod musí mať minimálne dĺžku 5 metrov, aby sa v ňom obrátili aj veľké kolesá traktora a hĺbku približne 20 centimetrov na celú šírku vchodu. Ak nie je možný brod, tak sa pripúšťajú aj dezinfekčné pásy, vane, prípadne dočasné brody, ako je napríklad nepriepustná fólia s molitanom alebo vrstvou pilín nasiaknutými dezinfekčným prípravkom.

Na zničenie vírusu SLAK sú účinné dezinfekčné prípravky s hydroxidom sodným, uhličitanom sodným, tiež sóda na pranie, ďalej prostriedky s kyselinou citrónovou a octovou či chlórnanom sodným, ako je napríklad Savo. Na dezinfekciu je možné použiť aj oxid chloričitý alebo chlorid sodný, ako napríklad prípravky Virkon S, Dexon Super. Rovnako sú k dispozícii aj prípravky s desaťpercentným hydroxidom vápenatým a päťpercentným chlórnanom vápenatým, ktoré však pôsobia menej hodín. Pri príprave týchto prostriedkov odporúča úrad používať ochranný gumený odev, rukavice aj okuliare.