Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 6. december 2025Meniny má Mikuláš
< sekcia Útulkovo

Bobry na Slovenskú majú parazity, ktoré sa môžu preniesť aj na človeka

Na snímke z 26. mája 2013 bobor pláva v rybníku v lese pri bieloruskej dedine Lovceviči, 50 km od Minska. Foto: TASR

SAV pripomína, že vďaka úspešnej reintrodukcii a prirodzenému rastu populácie sa bobor európsky stáva v Európe expandujúcim druhom.

Bratislava 8. júla (TASR) - U chránených bobrov vyskytujúcich sa na Slovensku našli jednobunkové parazitické organizmy. Tie majú zvýšené riziko prenosu na iné druhy zvierat aj ľudí. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková.

Vedci z Laboratória environmentálnej parazitológie Parazitologického ústavu SAV v Košiciach chceli rozšíriť poznatky o parazitofaune bobrov na Slovensku, a tak mikroskopicky aj analýzou DNA vyšetrovali vzorky trusu u voľne žijúcich bobrov. Zozbierali ich v blízkosti bobrích nôr a hrádzí z troch lokalít, a to v povodí riek Topľa, Poprad a Dunaj. „Vo vyšetrených vzorkách boli prítomné jednobunkové parazitické organizmy, ktoré vykazujú zvýšené riziko prenosu na iné druhy zvierat, ale aj ľudí - mikrosporídie Enterocytozoon bieneusi (genotyp D) a Encephalitozoon intestinalis, ako aj potenciálne zoonózny druh Cryptosporidium proliferans,“ priblížili vedci. Zaznamenali aj nový subtyp rodu Blastocystis, pričom podľa nich ide o prvý nález tohto druhu parazita u bobrov vôbec.

Z výsledkov výskumného kolektívu vyplýva, že úsilie o ochranu prírody pri obnove populácií bobrov by sa malo zamerať nielen na zvyšovanie počtu ohrozených druhov živočíchov vo voľnej prírode, ale aj na sledovanie ich patogénov. Tie podľa neho môžu mať dosah na zdravie iných zvierat a ľudí. „Podrobnejší výskum patogénov u vodných cicavcov prispeje k lepšiemu pochopeniu epidemiológie vodou prenosných ochorení, ktoré majú potenciál zoonózneho alebo medzidruhového prenosu,“ dodali.

SAV pripomína, že vďaka úspešnej reintrodukcii a prirodzenému rastu populácie sa bobor európsky stáva v Európe expandujúcim druhom. Bobry sa rýchlo rozšírili v druhej polovici 20. storočia, obzvlášť v oblastiach v povodí Dunaja. V súčasnosti sa väčšina súvislej populácie nachádza v stredných a východných častiach európskeho kontinentu a veľká populácia v Nórsku a vo Švédsku. „Napriek rastu bobrej populácie nie je úloha bobra ako potencionálneho zdroja patogénov prenášaných vodou úplne jasná alebo sa často odvodzuje z nepriamych údajov,“ skonštatovala akadémia vied.