FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vtáky čelia počas migrácie rôznym nástrahám.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) - V tomto období vrcholí jesenná vtáčia migrácia. Od druhej polovice októbra jej intenzita postupne klesá. TASR o tom informovala manažérka pre komunikáciu organizácie Ochrana dravcov na Slovensku Eva Horková. Druhá októbrová sobota, ktorá tento rok pripadá na 11. októbra, sa každoročne nesie v znamení Svetového dňa sťahovavého vtáctva.
„Odhaduje sa, že počas jesennej migrácie preletí z Európy do Afriky 1,5 až 2,9 miliardy vtákov, pričom priemerný počet je 2,1 miliardy. Približne 73 percent z tohto počtu tvorí 16 najpočetnejších druhov, ktoré lietajú predovšetkým cez Stredozemné more a Saharskú púšť, aby sa dostali do subsaharskej Afriky,“ priblížil odborný koordinátor Ochrany dravcov na Slovensku Roman Slobodník. Začiatok jesennej migrácie je podľa neho podmienený „vtáčími vnútornými hodinami“, ktoré sú riadené dĺžkou dňa. Poukázal na trsteniarika spevavého, ktorý odlieta v júli, aby na svoje zimoviská v južnej Afrike doletel začiatkom decembra.
Slobodník vysvetlil, že vtáky sa počas migrácie orientujú pomocou kombinácie zmyslov vrátane magnetického kompasu na detekciu magnetického poľa Zeme, podľa polohy hviezd, Slnka, ale aj podľa vizuálnych orientačných bodov, ako sú pobrežia a horské hrebene. „Operence si vyberajú čo najpriamejšie a najmenej náročné časti terénu, ktorými prelietajú, čiže korytá riek, priesmyky, údolia, nížiny s dostatkom potravných zdrojov. Vtáky migrujúce cez strednú a východnú Európu využívajú ako dôležitý migračný koridor aj druhú najväčšiu rieku Európy - Dunaj,“ dodal.
Vtáky čelia počas migrácie rôznym nástrahám. Najviac ohrozené sú mladé, tohtoročné vtáky, tvrdí koordinátor. Pokračuje, že osudnými sa im môžu stať prirodzené faktory, ako napríklad nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, choroby či predátory. Z neprirodzených faktorov to býva často lov či bariéry v podobe veľkých sklenených plôch alebo nadzemných elektrických vedení, ktoré sa nachádzajú priamo vo výške letu. „Nebezpečenstvo predstavujú aj nezabezpečené stĺpy 22 kilovoltov napätia, kde vtákom pri dosadaní hrozí riziko zásahu elektrickým prúdom. Každoročne tak zahynú státisíce vtákov,“ podotkol Slobodník.
Na tieto hrozby reaguje aj medzinárodný projekt LIFE Danube Free Sky. V rámci neho sa na rizikové vedenia v okolí Dunaja inštalujú odkloňovacie prvky na zvýšenie viditeľnosti a na stĺpy ekochráničky, vďaka ktorým sa riziko zásahu prúdom znižuje, povedal odborný koordinátor projektu Marek Gális. Do projektu je zapojených sedem krajín a je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom programu LIFE a Ministerstvom životného prostredia SR. „Spoločne s 15 partnermi, medzi ktorými máme energetické spoločnosti, železničnú spoločnosť, mimovládne organizácie či národné parky, pracujeme na tom, aby vtáctvo v okolí Dunaja mohlo lietať bezpečnejšie,“ doplnil Gális.
„Odhaduje sa, že počas jesennej migrácie preletí z Európy do Afriky 1,5 až 2,9 miliardy vtákov, pričom priemerný počet je 2,1 miliardy. Približne 73 percent z tohto počtu tvorí 16 najpočetnejších druhov, ktoré lietajú predovšetkým cez Stredozemné more a Saharskú púšť, aby sa dostali do subsaharskej Afriky,“ priblížil odborný koordinátor Ochrany dravcov na Slovensku Roman Slobodník. Začiatok jesennej migrácie je podľa neho podmienený „vtáčími vnútornými hodinami“, ktoré sú riadené dĺžkou dňa. Poukázal na trsteniarika spevavého, ktorý odlieta v júli, aby na svoje zimoviská v južnej Afrike doletel začiatkom decembra.
Slobodník vysvetlil, že vtáky sa počas migrácie orientujú pomocou kombinácie zmyslov vrátane magnetického kompasu na detekciu magnetického poľa Zeme, podľa polohy hviezd, Slnka, ale aj podľa vizuálnych orientačných bodov, ako sú pobrežia a horské hrebene. „Operence si vyberajú čo najpriamejšie a najmenej náročné časti terénu, ktorými prelietajú, čiže korytá riek, priesmyky, údolia, nížiny s dostatkom potravných zdrojov. Vtáky migrujúce cez strednú a východnú Európu využívajú ako dôležitý migračný koridor aj druhú najväčšiu rieku Európy - Dunaj,“ dodal.
Vtáky čelia počas migrácie rôznym nástrahám. Najviac ohrozené sú mladé, tohtoročné vtáky, tvrdí koordinátor. Pokračuje, že osudnými sa im môžu stať prirodzené faktory, ako napríklad nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, choroby či predátory. Z neprirodzených faktorov to býva často lov či bariéry v podobe veľkých sklenených plôch alebo nadzemných elektrických vedení, ktoré sa nachádzajú priamo vo výške letu. „Nebezpečenstvo predstavujú aj nezabezpečené stĺpy 22 kilovoltov napätia, kde vtákom pri dosadaní hrozí riziko zásahu elektrickým prúdom. Každoročne tak zahynú státisíce vtákov,“ podotkol Slobodník.
Na tieto hrozby reaguje aj medzinárodný projekt LIFE Danube Free Sky. V rámci neho sa na rizikové vedenia v okolí Dunaja inštalujú odkloňovacie prvky na zvýšenie viditeľnosti a na stĺpy ekochráničky, vďaka ktorým sa riziko zásahu prúdom znižuje, povedal odborný koordinátor projektu Marek Gális. Do projektu je zapojených sedem krajín a je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom programu LIFE a Ministerstvom životného prostredia SR. „Spoločne s 15 partnermi, medzi ktorými máme energetické spoločnosti, železničnú spoločnosť, mimovládne organizácie či národné parky, pracujeme na tom, aby vtáctvo v okolí Dunaja mohlo lietať bezpečnejšie,“ doplnil Gális.
