Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 24. máj 2024Meniny má Ela
< sekcia Útulkovo

Ostrovné štrkáče sú menšie, ale ostrejšie ako pevninské, tvrdia vedci

Ilustračné foto. Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Behaviorálny ekológ W. Hayes celý život študoval správanie zvierat, preto bol spočiatku skeptický. Vyššia ostrosť ostrovnej populácie živočíchov sa totiž prieči koncepcii tzv. ostrovnej krotkosti.

Los Angeles 10. apríla (TASR) – Štrkáče na kalifornskom ostrove Santa Catalina sú menšie, ale ostrejšie ako príslušníci rovnakého druhu obývajúce pevninu. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v odbornom žurnále Toxins. TASR informuje na základe správy servera Science.org.

Ostrov Santa Catalina je obľúbenou turistickou destináciou a leží približne 47 kilometrov od pobrežia Los Angeles. Behaviorálny ekológ William Hayes z univerzity v kalifornskom meste Loma Linda (LLU) spolu so svojimi študentmi skúmal populáciu štrkáčov druhu Crotalus helleri na ostrove, študenti sa však sťažovali na väčšiu "ostrosť" plazov, teda na prudkosť ich obrannej reakcie.

Hayes celý život študoval správanie zvierat, preto bol spočiatku skeptický. Vyššia ostrosť ostrovnej populácie živočíchov sa totiž prieči koncepcii tzv. ostrovnej krotkosti. Tá tvrdí, že ostrovné populácie živočíchov bývajú zvyčajne menej plaché ako jedince rovnakého druhu žijúce na pevnine. Dôvodom je strata plachosti pred potenciálnymi predátormi, najmä pred veľkými živočíchmi, ktorú spôsobuje izolovanosť ich životného prostredia. Tento jav pozoroval už Charles Darwin v 19. storočí na súostroví Galapágy.

Rastúci počet sťažností z radov študentov prinútil Hayesa vykonať zaslepený test s hadmi. Nechal jedného zo študentov vybrať hada bez toho, aby vedel, odkiaľ had pochádza. Vyučujúci následne hada vzal a odobral jed do nádobky.

Výsledky testovania potvrdili, že odoberanie jedu ostrovným štrkáčom Hayesovi trvalo výrazne dlhšie a pokúsili sa ho uštipnúť až 4,7-násobne častejšie ako jedince z pevniny. Pri odoberaní jedu vylučovali v pomere k svojej hmotnosti viac než dvojnásobok jedu ako hady z pevniny, hoci boli v porovnaní s nimi priemerne o 21 percent menšie.

Behaviorálny biológ Joo Alves-Nunes z brazílskeho vedeckého ústavu Instituto Butantan, ktorý sa na štúdii nepodieľal, jej výsledky označil za vierohodné. "Počas môjho výskumu sa potvrdilo, že hady žijúce v izolácii bývajú ostrejšie než tie z pevniny, dokonca aj v prípade absencie predátorov," uviedol vo vyjadrení pre žurnál Science.

Upozorňuje však, že Hayes a jeho študenti nezohľadnili množstvo ďalších faktorov, ktoré mohli správanie plazov ovplyvniť, napríklad teplotu prostredia, farbu svojho oblečenia, či ich pohlavie (deväť z desiatich hadov boli samce). Na spresnenie výsledkov štúdie je potrebné tieto faktory zohľadniť, dodáva Alves-Nunes.

Hayes po potvrdení teórie o vyššej ostrosti ostrovných štrkáčov začal pátrať po dôvode ich správania. Z jeho výskumu vyplynulo, že ostrov Santa Catalina v minulosti dlhodobo obývalo veľké množstvo veľkých živočíchov schopných hady ušliapať, napríklad bizóny, jelene, ošípané, kravy, kozy a ľudia. U štrkáčov sa preto zrejme vyvinula prudšia reakcia na pocit ohrozenia.

Štúdia nedospela k záveru, že hady na ostrove sú agresívnejšie, zdôrazňuje Hayes, agresívne hady by útočili bezdôvodne. Vyššia ostrosť hadov znamená, že v prípade ohrozenia zareagujú intenzívnejšie.

"Hady nie sú voči veľkým tvorom, ako sme my, ani trochu agresívne. V skutočnosti sa nás desia a nechcú s nami nič mať," uzatvára Hayes.