Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 22. február 2024Meniny má Etela
< sekcia UNESCO a veda

Americký kozmický program už 65 rokov zastrešuje NASA

Ilustračné foto. Foto: TASR Michal Svítok

Prvým Američanom vyslaným do kozmu v rámci programu Mercury sa stal 5. mája 1961 Alan Shepard. Ďalší, John Glenn, ako prvý Američan 20. februára 1962 obletel Zem.

Houston/Bratislava 30. septembra (TASR) — Národný úrad pre letectvo a vesmír (National Aeronautics and Space Administration - NASA) je vládna agentúra v USA, ktorá je zodpovedná za americký kozmický program a všeobecný výskum v oblasti letectva. Od začiatku činnosti NASA uplynie v nedeľu 1. októbra 65 rokov.

Oficiálne NASA začala svoju činnosť 1. októbra 1958. Impulzom pre vybudovanie takejto inštitúcie bol 4. október 1957, keď Sovietsky zväz vypustil na obežnú dráhu prvú umelú družicu Sputnik. Príprava vzhľadom na vesmírne preteky medzi veľmocami prebiehala veľmi rýchlo. Nový Kongresom schválený zákon o letectve a vesmíre (National Aeronautics and Space Act alebo len Space Act) už 29. júla 1958 podpísal prezident Dwight D. Eisenhower.

Medzi základné ciele NASA, ktoré boli formulované v zákone, okrem iného patria rozšírenie ľudských vedomostí o javoch v atmosfére a vo vesmíre, zlepšovanie a vývoj užitočnosti, rýchlosti, bezpečnosti a efektivity lietadiel a vesmírnych lodí či zachovanie postavenia USA ako lídra v oblasti letectva a kozmonautiky a využitia týchto oblastí na mierové účely v atmosfére aj mimo nej.

NASA prevzala oblasť pôsobnosti po National Advisory Committee for Aeronautics (NACA) a ďalších vládnych organizáciách. Zdedila štyri laboratóriá a približne 8000 zamestnancov a takmer okamžite začala pripravovať let človeka do vesmíru.

Prvým Američanom vyslaným do kozmu v rámci programu Mercury sa stal 5. mája 1961 Alan Shepard. Ďalší, John Glenn, ako prvý Američan 20. februára 1962 obletel Zem.

Na úspechy programu Mercury nadviazal projekt Gemini využívajúci vesmírnu loď pre dvoch astronautov. Ambície projektu vyvrcholili vyslaním lode Apollo 11 na Mesiac, na ktorého povrch 20. júla 1969 po prvý raz vystúpili Neil Armstrong a Edwin "Buzz" Aldrin. Do ukončenia projektu Apollo (1972) vkročilo na obežnicu Zeme 12 astronautov.

Aj napriek studenej vojne sa podarilo v 70. rokoch uskutočniť unikátny projekt Apollo-Sojuz, v rámci ktorého sa vo vesmíre v dňoch 15. – 24. júla 1975 spojili posádky americkej a sovietskej vesmírnej lode, aby uskutočnili niekoľko spoločných výskumných úloh.

NASA vypustila do vesmíru početné vedecké sondy ako Pioneer či Voyager, ktoré preskúmali Mesiac, Mars, ďalšie planéty či iné časti slnečnej sústavy. Hubblov vesmírny teleskop a ďalšie zariadenia umožnili zasa vedcom urobiť mnohé významné astronomické objavy.

Sonda Aura začala v decembri 2004 po prvý raz v dejinách denne monitorovať pohyb znečisteného vzduchu v atmosfére. Priekopnícku prácu NASA vykonala aj pri využití satelitov. Pomohla priviesť na svet novú generáciu komunikačných družíc ako Echo, Telstar či Syncom.

Paluba Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a houstonské stredisko NASA boli aj svedkom dojímavej udalosti. Ruský kozmonaut Jurij Malenčenko si 10. augusta 2003 na diaľku zobral za manželku Jekaterinu Dmitrijevovú.

NASA sa však nevyhli ani tragédie. Troch astronautov usmrtil požiar na palube Apolla 27. januára 1967. Pri výbuchu amerického raketoplánu Challenger pri štarte 28. januára 1986 zahynulo sedem astronautov — päť mužov a dve ženy. Raketoplán Columbia bol zničený vo februári 2003 pri návrate na Zem, na jeho palube zahynulo tiež sedem astronautov.

Vedci z NASA v septembri tohto roku informovali, že objavili exoplanétu s oceánom vody. Exoplanétu K2-18b preskúmal vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Na planéte s 8,6-násobkom hmotnosti Zeme odhalil prítomnosť molekúl na báze uhlíka vrátane metánu a oxidu uhličitého.

To by mohlo znamenať prostredie vhodné na hľadanie života. Pod atmosférou exoplanéty K2-18b bohatej na vodík sa môže nachádzať oceán tvorený vodou a tiež dimetylsulfid (DMS), ktorý na Zemi produkujú výhradne živé organizmy, najmä fytoplanktón žijúci v moriach. Vedci pojmom exoplanéta označujú všetky planéty vo vesmíre obiehajúce okolo inej hviezdy ako je naše Slnko.