Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 6. december 2025Meniny má Mikuláš
< sekcia UNESCO a veda

Analógoví astronauti začali simulovaný pobyt na Mesiaci a Marse

Ilustračná snímka. Foto: TASR Milan Kapusta

Tímy tiež budú testovať pestovanie rastlín pomocou umelej inteligencie a zhromažďovať informácie o možnej kontaminácii povrchu Marsu a Mesiaca zavlečenými mikroorganizmami.

Viedeň 13. októbra (TASR) — Na 17 miestach po celom svete sa v pondelok začal rozsiahly medzinárodný výskumný projekt, v rámci ktorého bude približne 70 mužov a žien, tzv. analógových astronautov, žiť počas nasledujúcich dvoch týždňov v podmienkach simulujúcich pobyt na Mesiaci a Marse. Misiu koordinovanú z Viedne Rakúskym vesmírnym fórom (ÖWF) vedie 44-ročná nemecká astronautka Anika Mehlisová, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Analógoví astronauti sú ľudia, ktorí na Zemi simulujú podmienky vesmírnej misie, aby otestovali vybavenie, postupy a študovali vplyv izolácie a stresu na medziľudské vzťahy. Počas trvania misie nosia špeciálne skafandre.

Ako vysvetlil riaditeľ ÖWF Gernot Grömer, účastníci najnovšej misie budú okrem iného skúmať spoluprácu heterogénneho tímu v extrémnom strese a to, ako sa vyrovnať s izoláciou. Za týmto účelom budú tímy žiť v tesných priestoroch – napríklad v Českej republike to bude podľa televízie ČT24 výskumná a výcviková stanica Hydronaut H03 DeepLab, navrhnutá pre krátkodobé i dlhodobé pobyty malých skupín ľudí pod vodou a na súši.

Tímy tiež budú testovať pestovanie rastlín pomocou umelej inteligencie a zhromažďovať informácie o možnej kontaminácii povrchu Marsu a Mesiaca zavlečenými mikroorganizmami.

Ďalšie biotopy (habitaty) sa nachádzajú okrem iného v Poľsku, Jordánsku, Francúzsku, Poľsku, USA, Austrálii a Indii.

Do projektu je zapojených celkovo 200 výskumníkov z 25 krajín. Rakúske vesmírne fórum takéto misie simulujúce podmienky na Marse organizuje pravidelne. Vyvinulo tiež prototyp skafandra pre pobyt na Červenej planéte.

Let na Mars sa považuje za jeden z najdôležitejších cieľov kozmonautiky. Pri súčasných technických možnostiach sa podľa Grömera ako najlepšia možnosť javí let na Mars v trvaní 200 dní, potom ročný pobyt na planéte a 200-dňová cesta späť. Mnohé otázky týkajúce sa takéhoto dlhého letu však a pobytu na Marse však stále zostávajú nezodpovedané. V súčasnosti sa predpokladá, že prví ľudia by mohli vkročiť na Mars v 40. rokoch 21. storočia, konštatoval Grömer.