Paríž 9. júla (TASR) — Dve tretiny obyvateľov Európskej únie mohli byť koncom júna počas vlny extrémnych horúčav vystavené škodlivým koncentráciám prízemného ozónu. Konštatuje sa to v správe mimovládnej organizácie Global Witness, ktorú vo štvrtok zverejnila agentúra AFP.

Podľa analýzy bolo od 21. do 28. júna vystavených zvýšeným hodnotám ozónu takmer 300 miliónov ľudí vrátane približne 100 miliónov detí a starších ľudí.

Správa vychádza z údajov 162 monitorovacích staníc, atmosférických modelov a demografických dát. Ukázalo sa, že 298 miliónov ľudí v Európe bolo vystavených koncentráciám nad odporúčaným limitom EÚ 120 mikrogramov ozónu na meter kubický.

Podľa prísnejšieho odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré je 100 mikrogramov na meter kubický, bolo nadmerným koncentráciám prízemného ozónu vystavených až 87 percent obyvateľov EÚ. Najvyššia hodnota dosiahla 233,7 mikrogramu na meter kubický a namerali ju 27. júna v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.

Prízemný ozón, hlavná zložka smogu, môže spôsobovať dýchacie ťažkosti, poškodenie pľúc či astmatické záchvaty. V roku 2023 mu Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) pripísala viac ako 63.000 úmrtí a miliardové škody na úrode.

Flossie Boydová z organizácie Global Witness označila ozón za „neviditeľnú hrozbu“, ktorá ukazuje, že „ľudia sú v dôsledku závislosti od fosílnych palív nútení žiť vo veľmi nebezpečných podmienkach“.

Prízemný ozón je sekundárny znečisťujúci plyn, ktorý sa tvorí chemickou reakciou v ovzduší. Do ovzdušia sa najskôr dostanú oxidy dusíka a prchavé organické látky, ktorých hlavným zdrojom je automobilová doprava, spaľovanie fosílnych palív, rafinérie a továrne. Tieto látky spolu reagujú za prítomnosti intenzívneho slnečného žiarenia a vysokých teplôt. Koncentrácie prízemného ozónu preto prudko stúpajú najmä počas horúcich a bezveterných letných dní.

Odborník James Weber z Univerzity v Readingu uviedol, že aj viac ako polovica monitorovacích miest v Británii zaznamenala počas júnových horúčav prekročenie limitu WHO pre prízemný ozón. Varoval, že s prehlbujúcou sa klimatickou zmenou budú horúčavy dlhšie, intenzívnejšie a častejšie. Počas najteplejších hodín dňa, keď sú koncentrácie prízemného ozónu najvyššie, odporúča obmedziť pobyt vonku a fyzickú aktivitu.

Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S) vo štvrtok oznámila, že tohtoročný jún bol v západnej Európe najteplejší od začiatku meraní, pričom bol prekonaný doterajší rekord z júna 2025. Tento extrém bol spôsobený intenzívnou vlnou horúčav a atmosférickým fenoménom známym ako teplotná kupola v druhej polovici mesiaca.

Priemerná teplota v západnej Európe dosiahla hodnotu 20,74 stupňa, čo je o 3,05 stupňa viac ako priemer za roky 1991–2020. V celoeurópskom meradle bol jún 2026 druhým najteplejším v histórii meraní s priemernou teplotou 19,14 stupňa (1,78 stupňa nad dlhodobým normálom). V globálnom meradle išlo rovnako o druhý najteplejší jún od začiatku meraní - teplota vzduchu bola o 1,39 stupňa vyššia v porovnaní s predindustriálnym obdobím (1850–1900).