Referendum 2026
Všetky správy
Hajabusa 2 letela rýchlosťou viac ako 18.000 kilometrov za hodinu, pričom nebolo plánované, že do asteroidu narazí.
Autor TASR
Tokio 5. júla (TASR) - Japonská vesmírna sonda Hajabusa 2 v nedeľu úspešne preletela popri asteroide Torifune v rámci testovacej misie, ktorá má overiť technológie využiteľné pri ochrane Zeme pred týmito nebezpečnými planétkami. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
Sonda s veľkosťou menšej chladničky mala podľa vedcov z Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA) preletieť vo vzdialenosti približne 800 metrov od asteroidu. Cieľom bolo preveriť, či je ju možné dostatočne presne navádzať, aby v budúcnosti dokázala odkloniť potenciálne nebezpečné vesmírne teleso.
Misia nadväzuje na úspešný experiment amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) z roku 2022, keď sonda DART cielene narazila do viac ako 170-metrového asteroidu Dimorphos a zmenila jeho obežnú dráhu okolo väčšieho asteroidu.
Hajabusa 2 letela rýchlosťou viac ako 18.000 kilometrov za hodinu, pričom nebolo plánované, že do asteroidu narazí. Vedci chceli len overiť schopnosť presného riadenia jej trajektórie. Hovorkyňa JAXA oznámila, že sonda úspešne urobila prelet okolo Torifune a funguje bez problémov.
Jeden z vedcov JAXA uviedol, že takýto manéver je „rovnako náročný, ako trafiť mincu v hodnote jedného jenu niekde v priestore medzi Okinawou a Hokkaidom“ (japonské ostrovy vzdialené od seba približne 3000 kilometrov, pozn. TASR).
Kamery na palube sondy zaznamenávajú geologické útvary, štruktúru aj teplotu povrchu asteroidu. Tieto informácie sú kľúčové pre budúce misie planetárnej obrany. Vedec Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Patrick Michel vysvetlil, že účinnosť prípadného nárazu závisí od zloženia asteroidu. „Ak chceme asteroid odkloniť nárazom, jeho reakcia bude úplne iná, ak sa správa ako špongia, ako keď ide o veľmi pevný materiál,“ povedal. Misia Hajabusa 2 však nesúvisí so žiadnou aktuálnou hrozbou pre Zem.
Sonda odštartovala v roku 2014 a preslávila sa odberom vzoriek z asteroidu Ryugu, vzdialeného približne 300 miliónov kilometrov od Zeme. V roku 2020 ich úspešne dopravila na Zem, čím vedcom poskytla cenné poznatky o vzniku Slnečnej sústavy pred približne 4,6 miliardami rokov. Našli v nich viac ako 20 druhov aminokyselín, ktoré sú nevyhnutné pre väčšinu foriem života.
Po misii pri Torifune sa má v roku 2031 stretnúť s ďalším asteroidom 1998 KY26, pri ktorom bude zbierať nové údaje pre vedcov. Podľa Michela je aj po úspechu misie DART každý podobný experiment veľmi cenný, lebo asteroidy sa výrazne odlišujú veľkosťou, tvarom, povrchom aj vnútornou stavbou a každé ich pozorovanie zlepšuje pripravenosť ľudstva na prípadnú obranu planéty.
Sonda Hajabusa 2 vychádza zo svojej predchodkyne vypustenej v roku 2003. Jej telo má tvar hranola s rozmermi 1,0 x 1,6 x 1,4 metra. Na oboch stranách má pripojené dva panely fotovoltaických článkov s celkovou plochou 12 štvorcových metrov. Jej celková hmotnosť aj s palivom je viac ako 600 kilogramov.
Sonda s veľkosťou menšej chladničky mala podľa vedcov z Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA) preletieť vo vzdialenosti približne 800 metrov od asteroidu. Cieľom bolo preveriť, či je ju možné dostatočne presne navádzať, aby v budúcnosti dokázala odkloniť potenciálne nebezpečné vesmírne teleso.
Misia nadväzuje na úspešný experiment amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) z roku 2022, keď sonda DART cielene narazila do viac ako 170-metrového asteroidu Dimorphos a zmenila jeho obežnú dráhu okolo väčšieho asteroidu.
Hajabusa 2 letela rýchlosťou viac ako 18.000 kilometrov za hodinu, pričom nebolo plánované, že do asteroidu narazí. Vedci chceli len overiť schopnosť presného riadenia jej trajektórie. Hovorkyňa JAXA oznámila, že sonda úspešne urobila prelet okolo Torifune a funguje bez problémov.
Jeden z vedcov JAXA uviedol, že takýto manéver je „rovnako náročný, ako trafiť mincu v hodnote jedného jenu niekde v priestore medzi Okinawou a Hokkaidom“ (japonské ostrovy vzdialené od seba približne 3000 kilometrov, pozn. TASR).
Kamery na palube sondy zaznamenávajú geologické útvary, štruktúru aj teplotu povrchu asteroidu. Tieto informácie sú kľúčové pre budúce misie planetárnej obrany. Vedec Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Patrick Michel vysvetlil, že účinnosť prípadného nárazu závisí od zloženia asteroidu. „Ak chceme asteroid odkloniť nárazom, jeho reakcia bude úplne iná, ak sa správa ako špongia, ako keď ide o veľmi pevný materiál,“ povedal. Misia Hajabusa 2 však nesúvisí so žiadnou aktuálnou hrozbou pre Zem.
Sonda odštartovala v roku 2014 a preslávila sa odberom vzoriek z asteroidu Ryugu, vzdialeného približne 300 miliónov kilometrov od Zeme. V roku 2020 ich úspešne dopravila na Zem, čím vedcom poskytla cenné poznatky o vzniku Slnečnej sústavy pred približne 4,6 miliardami rokov. Našli v nich viac ako 20 druhov aminokyselín, ktoré sú nevyhnutné pre väčšinu foriem života.
Po misii pri Torifune sa má v roku 2031 stretnúť s ďalším asteroidom 1998 KY26, pri ktorom bude zbierať nové údaje pre vedcov. Podľa Michela je aj po úspechu misie DART každý podobný experiment veľmi cenný, lebo asteroidy sa výrazne odlišujú veľkosťou, tvarom, povrchom aj vnútornou stavbou a každé ich pozorovanie zlepšuje pripravenosť ľudstva na prípadnú obranu planéty.
Sonda Hajabusa 2 vychádza zo svojej predchodkyne vypustenej v roku 2003. Jej telo má tvar hranola s rozmermi 1,0 x 1,6 x 1,4 metra. Na oboch stranách má pripojené dva panely fotovoltaických článkov s celkovou plochou 12 štvorcových metrov. Jej celková hmotnosť aj s palivom je viac ako 600 kilogramov.
