Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia UNESCO a veda

Archeológ K. Pieta slávi jubileum, život upísal odhaľovaniu minulosti

Na archívnej snímke archeológ Karol Pieta. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Podieľa sa na riešení vývoja predslovanského osídlenia Západných Karpát a na organizovaní experimentálnej archeológie na Slovensku. Medzi jeho úspechy patrí definovanie dvoch archeologických kultúr.

Bratislava 17. novembra (TASR) - Karol Pieta je vynikajúcim archeológom medzinárodného významu. Podieľa sa na riešení vývoja predslovanského osídlenia Západných Karpát a na organizovaní experimentálnej archeológie na Slovensku. Dnes oslavuje 75 rokov.

Narodil sa 17. novembra 1941 v Nitre. Vysokoškolské vzdelanie získal na Masarykovej univerzite v Brne (dnes Česko) v roku 1964. V tom istom roku začal pracovať v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre, kde je v súčasnosti zástupcom riaditeľa ústavu. Vyučoval na univerzite vo Viedni (Rakúsko), na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave aj na univerzite v Brne.

Jeho široký záber v rámci stredoeurópskej archeológie siaha od Keltov a Germánov až po včasný stredovek. Medzi jeho úspechy patrí definovanie dvoch archeologických kultúr. Venuje sa aj experimentálnej archeológii a počiatkom kresťanstva. K veľkým projektom jeho terénneho výskumu patrí napríklad Liptovská Mara, kde vybudoval aj náš prvý archeoskanzen a keltské opevnenie Havránok.

Vedie výskum na veľkom slovanskom hradisku v Bojnej. Toto nálezisko svedčí o existencii dosiaľ neznámeho mocenského centra Nitrianskeho kniežatstva zo začiatku 9. storočia. Systematicky sa venuje málo prebádaným horským regiónom. V rokoch 2004 až 2008 bol vedúcim kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka v Perzskom zálive, zameranej na výskum starokresťanskej osady. Je autorom rekonštrukcie keltského opevnenia v rakúskom Hainburgu.

Pevnosť stojaca na vrchu Braunsberg (Rakúsko) bola spolu s opevneným sídliskom na Devíne súčasťou obranného systému, ktorý na Dunaji vytvoril keltský kmeň Bójov. V roku 2007 zabezpečil a vykonal spolu s kolegami výskum a konzerváciu nálezov z kniežacej hrobky v Poprade z prelomu 4. a 5. storočia.

V roku 2007 dostal Zlatú medailu SAV za osobitný prínos pre vedu, získal aj dve ocenenia časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2006 v kategórii Objav-vynález-akvizícia a v kategórii Výstava. V roku 2008 získal ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2007 v kategórii Veda a medicína. Je členom niekoľkých medzinárodných organizácii, napríklad: Commitée pour la sidérurgie ancienne (Výbor pre archeometalurgiu) pri UNESCO, Österreichisches Archäologisches Institut (Rakúsky archeologický ištitút) vo Viedni, Deutsches Archäologisches Institut (Nemecký archeologický ústav) v Berlíne, Rada Archeologického ústavu AV ČR, Brno.

V roku 2012 mu prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti historických vied a archeológie.

Jeho ostatnú Cenu za vedu a techniku za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky a za výnimočné objavy v archeológii si prevzal 10. novembra 2016 z rúk ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Plavčana.