Washington 31. augusta (TASR) - Ochladzovanie budov pomocou klimatizácii v Spojených štátoch ročne zachráni život viac ako 5000 ľuďom. Zároveň však prispieva k otepľovaniu planéty a zaťažuje elektrickú sieť. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú vypracovali vedci pod vedením profesora epidemiológie Kchaj Čchena z americkej Yaleovej univerzity. V pondelok na to upozornila agentúra AP.

Pre globálne otepľovanie vlny horúčav zasahujú takmer každý kontinent a predstavitelia Organizácie Spojených národov (OSN) odhadujú, že ročne na následky horúčav na svete zomrie približne pol milióna ľudí. Klimatizácie sú preto potrebné a využívajú sa viac ako kedykoľvek predtým.

Štúdia uverejnená v pondelok v časopise Nature Health uvádza, že klimatizácie zachránili v rokoch 2010 až 2020 v USA takmer 58.000 životov.

Kchaj a jeho tím prešli 30 miliónov záznamov o úmrtiach v USA za obdobie 11 rokov. Na základe údajov z jednotlivých okresov stanovili hodnoty, pri ktorých sa teplo stáva nebezpečným, a vypočítali, koľko životov zachránili klimatizácie počas extrémnych horúčav. Najviac ľudí sa podarilo zachrániť v Arizone, na Floride, v Texase, v Louisiane a v južných častiach Nevady, Alabamy a Mississippi. Vedci dospeli k záveru, že klimatizácie ročne v USA zachránia 5267 životov.

V štúdii však poukázali na ich prehnané používanie. V mnohých kanceláriách naprieč USA sú podľa Kchaja klimatizácie nastavené na nízku teplotu a pracovníci musia za počítačmi sedieť vo svetroch.

Využitie klimatizácií po celom svete prudko stúpa a podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa očakáva, že dopyt po elektrickej energii na chladenie sa strojnásobí.

Keďže väčšina elektrickej energie na chladenie pochádza zo spaľovania fosílnych palív, OSN predpokladá, že množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry v dôsledku používania klimatizácií vzrastie počas nasledujúcich približne 25 rokov zo 4,5 miliardy na 7,2 miliardy ton.

„Všetci vedia, že klimatizácia funguje, ale z hľadiska klimatických zmien nie je ideálnym riešením,“ povedal Kchaj. „Vedie to k vyšším emisiám uhlíka... čo urýchľuje problém globálneho otepľovania,“ pripomenul.

Klimatizácie v mestách navyše znásobujú efekt mestského tepelného ostrova, keďže vonkajšie klimatizačné jednotky odvádzajú teplo do ulíc. Zvýšená spotreba elektrickej energie zároveň prispieva k znečisteniu ovzdušia sadzami a smogom.

Lily Riahiová, vedúca oddelenia pre chladenie budov a energetiku v UNEP, skonštatovala, že cieľom by nemalo byť obmedzovať chladenie, ale skôr dosiahnuť „inteligentnejšie a spravodlivejšie riešenia“, pričom ako príklad efektivity uviedla Singapur. V tomto mestskom štáte sa podľa nej na niektorých miestach podarilo znížiť teplotu o osem stupňov Celzia.

„Singapur je krajina, ktorá sa podľa mňa zaoberá otázkou chladenia z veľmi komplexného hľadiska, pričom zohľadňuje individuálne adaptačné opatrenia, systémy včasného varovania aj pasívne opatrenia v meste v podobe zelene, vďaka čomu, ako sa domnievam, ušetria 35 miliónov dolárov na energetických nákladoch ročne,“ povedal Riahiová. Tamojšie úrady tiež vyžadujú, aby nové aj staré budovy disponovali účinnejšími chladiacimi a ventilačnými systémami.