Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia UNESCO a veda

ŠTÚDIA: Leukémia je u dvoch ľudí liečených CAR T bunkami v remisii

Ilustračné foto Foto: TASR/Jan Peter Kasper, Friedrich-Schiller-Universität Jena

Dlhodobé sledovanie už vyliečených pacientov by mohlo podľa odborníkov odhaliť, aké faktory sú dôležité pre trvalý úspech liečby CAR-T bunkami.

Philadelphia 4. februára (TASR) - Leukémia dvoch ľudí, ktorí boli ako jedni z prvých liečení chimérnymi antigénnymi receptormi (CAR) T-lymfocytov, je po 12 rokoch stále v remisii (obdobie ústupu príznakov choroby). TASR o tom informuje na základe štúdie uverenej vo vedeckom časopise Nature.

CAR T-lymfocyty sú laboratórne pozmenené bunky imunitného systému, ktorých úlohou je vyhľadávať a ničiť tumory. V roku 2010 boli pacientom podané po prvý raz.

Už po pár týždňoch od podania experimentálnej liečby nenašli lekári v tele jedného z pacientov - Dougha Olsona - žiadnu rakovinovú bunku. Po 12 rokoch sú CAR T-bunky rovnako účinné a Olsonova chronická lymfocytová leukémia (CLL) je stále v remisii.

"Až teraz môžeme prehlásiť, že CAR T-lymfocyty skutočne liečia pacientov s leukémiou," uviedol Olsonov lekár Carl June z Pensylvánskej univerzity.

Nie je jasné, či CAR T-lymfocyty zabili všetky leukemické bunky krátko po ich zavedení, alebo stále v procese pokračujú a ničia akékoľvek leukemické bunky skôr ako dosiahnu detekovateľnú úroveň.

Výskumníci sledovali vývoj liečby u Olsona a ďalšieho pacienta, ktorý podstúpil liečbu v roku 2010. Odhalili, že vložené CAR T-bunky v tele pacientov pretrvávali, charakteristiky tejto populácie buniek sa však časom zmenili.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Čoskoro po ich podaní sa objavila významná populácia T-lymfocytov - CD8+ bunky, nazývané tiež zabíjačské. Tieto dokážu identifikovať a zničiť bunky, ktoré vykazujú nezvyčajné proteíny. Takými sú aj rakovinové či vírusom infikované bunky.

Počas niekoľkých rokov prebral dominanciu iný typ CAR T-lymfocytov - CD4+ bunky. Tie môžu prevziať v imunitnom systéme rôzne funkcie. Podľa vedcov mali obaja účastníci štúdie CD4+ bunky, ktoré boli schopné zabíjať leukemické bunky.

Táto terapia sa začína odobraním imunitných buniek nazývaných T-lymfocyty z tela pacienta. Následne ich odborníci geneticky pozmenia tak, aby produkovali proteíny - chimérne antigénne receptory, ktoré vedia rozpoznať rakovinové bunky. Tieto pozmenené CAR T-lymfocyty sú napokon pacientovi infúzne podané.

Ide však o drahú, riskantnú a technicky náročnú terapiu. Preto sa používa až ako posledná možnosť, keď zlyhajú ostatné metódy.

Ilustarčné foto.
Foto: TASR/AP


Od roku 2010 sa používa päť rôznych druhov terapie CAR T-bunkami. Americká lieková agentúra (FDA) terapiu schválila ako liečbu leukémie, lymfómov a myelómov. Podľa Juna túto liečbu podstúpilo už desaťtisíce ľudí.

Z počiatku však vedci zaznamenali dlhodobú remisiu CLL len v 25 až 35 percentách prípadov takto liečených pacientov. Až po následnom niekoľkoročnom zdokonaľovaní sa toto percento zvýšilo.

Dlhodobé sledovanie už vyliečených pacientov by mohlo podľa odborníkov odhaliť, aké faktory sú dôležité pre trvalý úspech liečby CAR-T bunkami.

Vedci predpokladajú, že by mohlo ísť o dlhodobú liečebnú terapiu proti CLL, ktorá predstavuje asi štvrtinu nových prípadov leukémie.